objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu
objektív [-t-] -vu pl. N -vy m.
objektív [-t-] -vu pl. N -vy m. ⟨lat.⟩ opt. ▶ šošovka al. sústava šošoviek, resp. duté zrkadlo al. kombinácia šošoviek a zrkadla v optických prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu: širokouhlý o. ktorého zorný uhol je väčší ako 65°; zrkadlový o. špeciálny objektív v kompaktnej trubici s veľkou vzdialenosťou ohniska od stredu šošovky a s pevným otvorom clony, ktorý nemožno meniť; výmenný, pevne zabudovaný, otočný o.; kvalitný, výkonný, profesionálny o.; o. fotoaparátu, kamery, ďalekohľadu, mikroskopu; jednoduché, zložené objektívy; o. na zábery zblízka; automatické zaostrovanie objektívu; zorný uhol objektívu uhol, ktorý zvierajú okrajové lúče svetelného kužeľa prechádzajúceho objektívom; rozlišovacia schopnosť objektívu schopnosť rozlíšiteľne zobraziť dva veľmi blízko vedľa seba ležiace body al. čiary snímaného predmetu tak, aby spolu nesplývali; svetelnosť objektívu veličina vyjadrujúca, koľko svetla je objektív schopný pri fotografovaní využiť na vykreslenie snímaného objektu, daná pomerom vzdialenosti ohniska od stredu šošovky a priemeru vstupnej šošovky objektívu; pri fotení sa pozerala priamo do objektívu; pózovať pred objektívmi fotoreportérov
objektív -u m. ‹l› opt. sústava šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, filmovom al. inom prístroji vytvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu: štandardný o.;
objektívový príd.: opt. o. hranol upevnený pred objektívom ďalekohľadu
objektív, -u m. opt. optická sústava obrátená k pozorovanému predmetu, dávajúca reálny obraz skutočnosti: o. fotografického prístroja, ďalekohľadu, drobnohľadu;
objektívový príd.