Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

obec obce ž.

1. územnosprávna jednotka charakterizovaná súvislým domovým osídlením a vlastným názvom: horská, rodná o.; → stredisková o.; predstavenstvo o-e;

pren.: celá o. sa zišla jej obyvatelia; o. s tým nesúhlasila jej vedenie

2. kniž. skupina ľudí so spoločnými záujmami: umelecká o. umelci; novinárska o. novinári; čitateľská o. čitatelia;

obecný príd.

1. k obec: o. pozemok, o-á knižnica; o. úrad; usporiadať niečo na o-é trovy

2. zastar. jednoduchý, prostý, pospolitý: o. ľud

3. správ. všeobecný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obec obce ‑í ž.; obecný (vzťahujúci sa na obec)

obecný -ná -né príd.

obecný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s obcou, so základnou územnou samosprávnou a správnou jednotkou na Slovensku, s mestským al. vidieckym sídlom patriacim do kompetencie obce: o. majetok; obecná a regionálna samospráva; obecné voľby komunálne; výstavba obecných bytov; zákon o obecnom zriadení; mesto predalo obecné pozemky
2. ▶ súvisiaci s obcou, menším sídelným útvarom vidieckeho typu; patriaci obci; nachádzajúci sa v obci: o. rozhlas; o. hasičský zbor; obecná kronika; obecná pokladnica, pečiatka; obecná knižnica; obecné kultúrne stredisko; tabuľa na obecné oznamy; vybudovať o. vodovod; prijať pozvanie na obecné slávnostiadmin., práv. obecný úrad výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu, zložený z pracovníkov obce; obecné zastupiteľstvo zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov, ktorých volia v priamych voľbách obyvatelia obce na štyri roky; obecná rada fakultatívny orgán obce zložený z poslancov obecného zastupiteľstva, ktoré ju aj volí; obecná samospráva orgán tvorený starostom obce a obecným zastupiteľstvom □ obecný dom budova vo vlastníctve obce slúžiaca obyč. na administratívne účely obecným orgánom
3. kniž. al. zastar. ▶ týkajúci sa obce, spoločenstva ľudí, ktorých niečo spája, nie individuálny al. egoistický: obecné blaho, dobro; Buďte pozdravení, bratia a sestry, ktorí rušným duchovným životom v týchto dňoch žijete, o veci obecné sa zaujímajúc. [KŽ 1968]
4. správ.všeobecný: prejsť od konkrétnych podmienok k obecným správ. prejsť od konkrétnych podmienok k všeobecným

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvokniž.: rustikálnyruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikouzastaráv. sedliacky: sedliacky chlapecobecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastiernár. valalský


komunálny ktorý je v právomoci obcí al. miest • obecnýmiestnymestský: komunálne, obecné, miestne, mestské voľby; komunálne, obecné, miestne, mestské služby


miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálnyregionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomerypomiestnymenej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvydomácidomorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvotunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémochtamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomerynár.: tutejšítuťajší; odb. topický: topické názvyzastaráv. vicinálny: vicinálna traťobecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samosprávapráv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákonyodb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza


obecný 1. patriaci obci; týkajúci sa obce • miestny: obecný, miestny výbor; obecná, miestna knižnica; miestny rozhlasdedinský (týkajúci sa vidieckej obce): dedinská škola; dedinský chotár

2. p. verejný 1, komunálny 3. p. prostý 1, obyčajný 1 4. p. správ. všeobecný


obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

2. p. jasný 2


prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchýobyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojakkniž. pospolitýzastar. obecný: pospolitý, obecný ľudchudobnýplebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvodnekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanietriezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéruskromnýnenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná stravaprimitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivnýprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názoryexpr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký

2. p. holý 4


štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárnykomisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečeniehovor.: obecnýspoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica


verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blahospoločnývšeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujemkniž. pospolitýzastar. pospolný: pospolité vecimestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská dopravaobecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnicakniž. exoterický

2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanieotvorenýneskrývanýnetajenýzjavnýzrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvoočividnýviditeľnýbadateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo

3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenievšeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlasrozšírený: rozšírený názor o niečom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obecný príd.

1. patriaci obci, majúci nejaký vzťah k obci, týkajúci sa obce (často ako bývalej samosprávnej jednotky): o. majetok, o-á hora, o-á cesta, o. býk; o. dom, o-á strážnica; o. sluha, o. horár, hlásnik, bubeník; o. rozhlas miestny; o-á knižnica, o-á pečať, pečiatka, o-á pokladnica; o-á zápisnica; zastar. o-á škola; o-é zastupiteľstvo, o. výbor, o-á rada; hovor. na o-é trovy (napr. pochovať niekoho) na účet obce;

2. zastar. verejný, spoločenský: Krv svoju za obecné dobro vylieval. (Kal.) Úžitok z nás nebol obecný, úžitok z nás mal iba tuto gazda. (Min.)

3. kniž. zastar. všeobecný, všeobecne platný ap.: o-á teória, správ. všeobecná; mat. o-é číslo, správ. všeobecné, o-á rovnica, správ. všeobecná; geom. o. trojuholník, správ. všeobecný; log. o. pojem, správ. všeobecný; lingv. o-é podsatné meno, správ. všeobecné;

v bot. a zool. názvoch správ. obyčajný;

4. zastar. prostý, obyčajný; nie vynikajúci, priemerný, pospolitý: Vidno, že nie sú obecní, ale zemäni z dobrého rodu. (Kal.) Ľud obecný sa ich (zbojníkov) nebál. (Kal.) Od starca páchlo obecným dohánom. (Vaj.);

obecne prísl.

1. kniž. zastar. všeobecne: o. platný, správ. všeobecne;

2. zastar. proste, obyčajne, priemerne: Teda ja by som sa mala takto vydať, tak cele obecne a neideálne. (Tim.);

obecnosť, -ti

1. ž. zastar. všeobecnosť;

2. zastar. prostosť, obyčajnosť; hrubosť: Tvoje chovanie zabieha do obecnosti. (Vans.)

obecný príd.
1. kt. je majetkom obce; kt. používajú al. vlastnia príslušníci obce: Táto krčma bola obecná, tak tam bívaľi svaďbi, hosťiňi (Mýto p. Ďumb. BRE); Na obecní pasienok sa kravi viháňajú polla toho, kolko gdo má štvrťí (Brodzany TOP); V obecnéj stodole bívala kŕma pre obecníh bulóv (Vaďovce MYJ); Bola obecná hora, urbárská hora, ščúl je to šecko štátníh lesóv (Smolenice TRN); Paz mi kravi obecni (V. Kazimír TRB); obecná stuňa (Lešť MK)
L. obecní dom (Detva ZVO), obecní dúm (Stupava BRA), obecní úrat (Návojovce TOP) - sídlo obecnej správy; obecná pasťiereň (Ležiachov MAR), obecna ofčiareň (Riečnica KNM), obecná kováčňa (Brehy NB) - bydlisko obecného pastiera, ovčiara, kováča; obecná dan (Kostolné MYJ), obecna formanka (Rozbehy SEN) - na prospech obce; obecnie trovi (Zábrež DK) - výdavky hradené obcou; obecni lancušek (Hrabkov PRE) - reťaz na meranie pozemkov
2. kt. pracuje pre obec, pre príslušníkov obce: Kráu̯ke sa pásale na paši spoločňe, kod bou̯ obecnej kraviar (V. Lom MK); Om_bou̯ aj obecním hrobárom (Ďanová MAR); Potom sem zostal obecním hájníkom (Blatné MOD); Obecni pastir vžal trubu do ruki a pošol na ňižňi koňec (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. obecní sluha (Jasenová DK), obecnej pougár (Čelovce MK) - platený zriadenec obecnej správy; obecnó zastupiťeľstvo (Turíčky LUČ) - členovia obecnej samosprávy; obecná baba (Čelovce MK) - pôrodná asistentka

obecnosť ž
1. spoločenstvo, pospolistosť: za Rehora wyru s swú zaručyl negaky práwa zbehly pysar obecznosty mesta Nanóka (PeP 1770); ale tym watssemu prikročilo obecnosti k počuduwány, kdiž zwestowané bilo, že mentor kupnym služebnykem bil (PT 1778)
2. zhromaždenie, kongregácia: congregatio: shromážděnj, spolčenj, obecnost (WU 1750)
3. všeobecnosť, osobitnosť: ackoliw prawda gest to w obecnosti aneb w společnosti, nicmeneg wssak na swatem Gurowy wssecko ginač a naopak spatrugeme (MS 1758); universitas: wsseobecnost, obecnost, swet (KS 1763); čo v obecnosťi rozkázal jsi, nasledovať jsem umíňila (BR 1785)
4. spoločné vlastníctvo, majetok: wšetky a gakekolwek listy z obecsnosty a z obecsneho statku utyahnute werne a sprawedliwe oznamim (s. l. 18. st)
5. bežnosť, obyčajnosť: plebitas: obecnost lidu, podlost lidu; vulgaritas: obecnost (KS 1763)
6. prítomnosť: wezmi twú palicu i choď z bratom ku skale a w obecnosťi wsseckého ludu mluv ku skale (DS 1795) obecnô p. obecný


obecný príd
1. patriaci všetkým, celému spoločenstvu, spoločný: holuby, zerawi, pawi, straky, kawky y wselikterake ptacztwo, gestli na pole leti, wssemv lidu su obeczni (ŽK 1473); yakykolwek vžitek sam zeme wichazy, to wssecko gim obecne byty ma (ZVOLEN 1567); telo pak moge do zeme, obeczneg nasseg matky, ku pochowanj wedle krestanskych ceremonj žadam (PREŠOV 1640); protož aby se tomu obecnému zlému o nedostatku rychle naproti gisslo (PH 1770)
L. když se nekdy otwory brana obecneho sudu hrozneho (MS 1758 náb) o poslednom súde všetkých ľudí
2. všeobecne rozšírený, známy, všeobecný: pry wssech powinnostech sweho bratrstwa pocztywost obecznj a pratelske milowany att zachowa (TRENČÍN 1579); w obecnem prislowy se prawi, že kdo prosy, ten bere, kdo tluče, tomu bywa otewreno (ŠARIŠ 1627); po opraweny (zeme) pak aby mohly podle zwyklosty obeczney do tretyho dne takowu zem užywaty (BOBROVNÍK 1654); bez struomek gest obeczneg znamosty (HL 17. st); (obvinení) do Poruby pryssetsse, tam try barance Michala Kussngera ukradenym spusobem wzaly a w dolynye Swatojanskeg medci sebuw podelywsse zgedly a obeczne pohorsseny s tym učzinyly (L. JÁN 1704); tegto pak tabuly spys na wratoch neb stene domu mytneho zwenku k obeczneg wedomosty nech stogy pribyti (TRENČÍN 1731);
x. pren ponegprweg ya Pribisch po obecneg metle - ohni, gsauce pozbaweny pribytku (P. ĽUPČA 1625)
L. to wye (svedok) obecnym spusobem, že (obžalovaný) žadneho zemana neuctil, lage a hundczfutuge (SPIŠ 1716) z bežnej reči ľudu, z počutia; o-é dobré, dobro všeobecné blaho, prospech celého spoločenstva: poniewadž Wasse panska Milost gest wiwolena od wsseczkeg raddy a dobre obeczne žiwnosti k rukam Wassj Milosti podawane su a prichazegi (LIPNÍK 1569 KL); temer každy den mnohymi nesnesitedlnymi poradky jak pre obecne dobro, tak take i panu richtarowi na dvoje musime robotovati (S. ĽUPČA 1633 LP); o. poriadok, o-é právo, spravodlivé, o-á pravda, spravodlivosť, spravedlnosť práv právo platné pre všetkých členov nej. spoločenstva: oblupil geho zywot y geho zbozi a wzal od nieho tak mnoho, ze nemuoz horssyho byti, yakz to gest nynie, a prosyl by o obeczne sprawedliwe; zadny czuzy czlowiek negest dluzen w teg wsy odpowied dawat o gegich zwlasstnim prawie po obecznem prawie zemskem (ŽK 1473); od toho (roboty) neni gym wsseczko zaplaczeno, kdy ya was za to podle nich (susedov) zadam pro obeczni sprawedlnost, ze gym zaplatiti rozkazete (ŽILINA 1552); aby tehdy geho diedicztwy nezahynulo, pro obeczne prawdy wyznany chtieli sme w to whlidnuti wedle gegich prozby (P. ĽUPČA 1558); prosime a žadame, že by se za nas račila (vrchnosť) milostive zaujati, nam nedopustila vice škody a krivdy činiti, ale podle Boha a obecnej spravodlivosti nas zastavati (PAPRADNO 1673 LP); my cechmistry tento pekny a obeczny poradek cechowny sme stwrdili (CA 1675); o. dlh, plat náb smrť ako všeobecný trest za hriech, záväzok voči Bohu: gednoho syna ma na letech dosti mladeho a teez yakozto wsseliky czlowiek k zaplaczenye obecznieho dluhu, totiz smrti podstaupeny powinen gest (BUDÍN 1486 SČL); gednucz zemress, nebs poddany platu obecnemu (GV 1755)
3. náb týkajúci sa všetkých kresťanov, (celo)kresťanský: werýme y cyrkew swatú gednu obecnú krestianskú (CC 1655); nájpervéj potrebno jeszt, abi obetznu kresztzánszku véru trimál; zakázano jeszt nám z obetznéj boszkéj nauki troch bohov abo troch panóv povedatz (MCa 1750); catholicus: katolitsky, obecny, wsseobecny (KS 1763)
4. určený pre všetkých, verejný (nie súkromný): rzecze-li pak onen, ze gest ten (dobytok) kupil na swobodnem trhu nebo na obecznem trhu, on sy zase vkaze, aby to tak bylo (ŽK 1473); to wyem, ze tato czesta za meg pamaty wzdyczky za obecznu a slobodnu drzana byla (TRENČÍN 1617); telo ale moge leži na obecneg ulici ako negaka mrssina hnusna (MS 1749)
L. o. list, o-é lajstro adm úradná listina zverejňujúca niečo, verejný doklad o niečom (o výhode, dohode ap.): interposita fide publica: z obecnyma listj; literae publicae: obecné lagstro (KS 1763); o-á žena, žienka, dievka neviestka: aby žadny towaryss žadne obecne dewky do mystrowskeho domu nevwodil (CA 1556); nema žaden towariss obecnu ženu do sweho mistra pribitku priwesty (CA 1644); kdy Ruth, obeczna ženka, hladem temer scela umorena k Boosowy gest prissla (SlK 1766-80); o. dom, o-á chyža nevestinec: manželowe, ktery tak ohawne mena sobe dawagu, že sotwa y w domach obecnich nečo podobneho počut (SJ 1765); či newiss, že kostel božy neni žadna krčma, žadna obecna chissa (PS 1782)
5. (o človekovi) majúci v spoločnosti nižšie postavenie, prostý, neučený, nevzdelaný: ktery czlowiek obeczny suseda sweho obzaluge na prawie duchowniem pro dlhy (ŽK 1473); znamo czynime tymto lystem wssem wuobecz, zwlasscze vrozenym wladykom y ginym lidu wobecneho (ĎURČINÁ 1562); vradu tež panského, sprawcůw lidu twého y lidu obecného ostrýhag (Bože) od zlého (CC 1655); misto to na ten cžas Hlinnik menowane, ponewacž obeczni lud običzagne tam si hlinu braw (STREKOV 1739); (židia) neporadnymi uczinkamy a praktikamy lid obeczny do piganstwa wabga (Kur 1785)
6. bežný, zvyčajný, jednoduchý, obyčajný: manželka p. Slatinieho strogila (obed), dano korenja wsselikeho, masla, octu, wagecz, zahradnich wecy obecnjch (ŽILINA 1693-94); hned gak se niekdo popalil, nech wezme midla neužjwaneho, toliko obecnjho midla (RT 17. st); prilgewag obecneg wody (do chmelového odvaru) a z tim konye wzdy napageg (RN 17.-18. st); pri nekterjch (ľuďoch) tato obecna nemoc (kiahne) welmi težka bywa; hljsty pri maljch djtkach gsu obecna nemoc (HT 1760)
L. hled na wodu krstu swatého wedle behu obecného (CC 1655) ako je zvykom; odkud gest, že w obecnem behu o tom neb ginem čloweku bez winni zle rikagi? (SP 1696) bežne, obyčajne; ten poslednj produkt obecný gménownjk bude (LU 1775 mat) najmenšie číslo, v kt. sa bez zvyšku nachádzajú dané čísla, spoločný menovateľ; o-é mluvenie, rozmlúvanie bežná (domáca) reč, bežne hovorený jazyk: w techto wecech gestli se djtky w škole cwičiti budau, to yhned vkáže se pri gednem každem rozmlúwanj obecném (BZ 1749); dictio popularis: obecného mlúweňa spúsob (KS 1763)
7. cirk neposvätený, laický: lajcus: swetsky, neposweceny, obecny (KS 1763)
8. patriaci jednotlivým stavom; krajinský: stolične poruby a napadky obecné, kralovske na spuosob ostatnych poddanych dlužni davati (ORAVA 1625 U2); nenj možna wec se nam pri nassem hospodarstwy opatrowati a obecne terchy odbawowati (TURANY 1789 E); Iano Kapusta oproti obecnemu zakazu a oproti prirozenemu prawu potupic y swau wrchnost, powinen bude w deressy paljc no 12 widržat (PONIKY 1793)
L. gestli pak gemu odiato gest zemskym anebo obecznym sudem (ŽK 1473 práv) vrchnostenským súdom; wedle zemskeho obeczneho prawa to zaslužila (PEZINOK 1656 E práv) podľa právnych predpisov platných v krajine
9. týkajúci sa, vzťahujúci sa na plnoprávnych členov nej. spoločenstva (mesta, obce, cechu): Matiey Sukennik prosil nas, abychme mu ten kus zemie obecznij dali. Nam w tom se nezdalo, abychme to bez obecznij wuole vcžinili (ŽK 1478); dobre magy w mestecžku neb w dedyne opatryty, aby neznamym a prysslim lydem bez obecny wule (ubytovanie) nedaly ((MOTEŠICE) 1611); žaden s panou Illaninczou obecznou wuolou nicz nerubal (ZÁBORIE 1734)
L. o-á rada, rozmluva, sesia, schôdzka, o-é zhromaždenie predstavenstvo obce, mesta, cechu a jeho zasadnutie: kdi bolo zhromaždeny obeczne, pristupil pred wuplnu wrchnost Trych Sliacžou Gurcžo Owad (SLIAČE 1604); kdy obeczna schuodska trwaty bude a nedal by se nekdo z mystruw tam nagytj, ma položitj pokutj dwa funty wosku (CA 1717/ 1731); synodia: schácka, zgjti obecné, rozmluwa obecná; interesse publicis consilijs: w obecnég radďe za prjtomného byti (KS 1763); držana gest sessia obecna ze strany sskody skrze chlapcow porobenych (PONIKY 1794)
10. (o osobe) prislúchajúci medzi plnoprávnych členov nej. spoločenstva, volenej obce: gestli se dwa ranita rownie a geden gde k rychtarowi do geho domu a zaluge swu krew a druhy gde w obecz a swiedssy kazdemu, bozenikom y obieczniem lidem, vkazugice swe rany (ŽK 1473); na to podle obyczege pro potwrzeny toho pred namy lidkupp w pritomnosti mnoho ginssich obecznych y prezpolnych zemanskych lidi pili (P. ĽUPČA 1565) domácich; k temu (k sume) prydali pany obecznij ex restantys f 6; kdy sem chodil do Hryčowa, wzalo se s powolenym obecnych susedow pre pany knežnu platna kus (ŽILINA 1611; 1699); každoročne pri obnoweny nowych richtaruw pri pritomnosti ginich boženikuw y obecnich lidi potreba gest, abi se to giste ustanowowany prečitalo (KLÁŠTOR p. Z. 1722)
L. o. prísažný, starší práv (v op. k prísažnému, boženíkovi) prísažný, boženík volený z radov plnoprávnych obyvateľov spoločenstva: na kterehožto pana Martina Seicza žalobu a recžy w dome swem pred zwrchupsanimy osobamy a obecznimy starssimi strany olowa tuto odpowed z oswedcžowanym pan Martyn dal (RUŽOMBEROK 1576); z tychto ale všech težkosti nekteri již i predešle predložene byli skrz prisažnych obecnych ((PODSITNIANSKA) 1780 LP)
11. (o majetku, veci) patriaci, slúžiaci nej. spoločenstvu, obci, prislúchajúci najmä plnoprávnym obyvateľom al. členom tohto spoločenstva ako celku: ktoz zene swuoy dobytek na trh czuzy a pase ten dobytek a pasynku obecznem (ŽK 1473); wedla običege nassych Trech Sliačow chwalitebneho do knych obecznych (rokovanie o kopanici) dal sem zapsaty (SLIAČE 1602); lonskeho pomynuleho roku račžyly ste ode mne kupyty wyna na obeczny osoch (TRENČÍN 1616); obeczny recznik Adamus Zylka (ŽIAR n. H. 1715); gednomislne wssecy wespolek gsme sa uradily obecsny dwochodek nass, totissto krčmu winnu, do arendy pustit (H. STRHÁRE 1730); dilapidare publicam pecuniam: premárniti obecné penjze; locus supplicij: obecny planyr, poprawné mjsto; nympheum: lázen, obecny lázen; res publica: obecny wec (KS 1763)
L. dano murarom dwom na dwa dni, kdi na obecznom dome praczowali, d 80 (ŽILINA 1681) o administratívnej budove, v kt. zasadá a má sídlo správa nej. spoločenstva (mesta, obce), radnica; o-á pokladnica, kasa, puška, truhlica pokladnica nej. organizovanej spoločnosti, finančný fond nej. spolku: kdy ya, prawy, budu rychtarem, ma sa tobie powratiti z obeczneg pokladnicze (LIPNÍK 1569 KL); (učeň) do obeczny truhlicze ma daty dwa ffunty wosku (TRENČÍN 1579); gedenkaždy aby položil na pomocz d 2 do pussky obeczney anebo bratrskey (CA 1585 E); Gyuro Holik kupil od poctiweg obczy kossariska obecne, položice do cassi obecneg richtarowi zlatich rin. dwacatpet (OČOVÁ 1782); subst o. m
1. práv člen volenej obce: pri tym (práve) byla wsseczka radda y ginych mnoho obecznich (P. ĽUPČA 1549); rychtar ze dwema boženyky ma byti a tryma obecnymy; abi Nicolaus Blaysa Mikulasse Zabognika w dome pana rjchtara Girika Markuša odpital s timi swedkami, totiž z Nemeckeg Lipči z panom rjchtarom, z gednjm starssjm, z dwema obecnjmi od Swateho Mikulasse a z Wrbici rownjm spusobem (L. TRNOVEC 1609; 1628); kdy se počet z Geho Milostu robil, bily pritomny d. Biwolini, d. Wissnowsky, d. Djungelli y obecny (ŽILINA 1713)
2. člen cechu: cechmyster ma sobe prywolyty dwuch aneb trych z obecnych (CA 1698); o-é [-é, -ô] s obecný majetok: czo se newibralo od armalistow, doplatilo se z obeczneho (ŽILINA 1705); (Mikuláš) za tu neposlussnost powinen bude zložit R fl 2, obylga pak když dozre, pobere sa, na obecznwo zložit (PONIKY 1793)

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo iných obecných subjektov ou autres entités municipales
miestnych a obecných voľbách élections locales et communales
na obecný dom opásať à la mairie ceindre
obecná daň z nehnuteľností la taxe foncière municipale
obecných skládok a zvýšenie des décharges municipales et l'augmentation
oslobodenia od obecnej dane exonération de la taxe municipale
správe a obecné lesy gestion et forêts communales
výnimky z obecných daní dérogations aux taxes municipales
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu