obecnosť ž
1. spoločenstvo, pospolistosť: za Rehora wyru s swú zaručyl negaky práwa zbehly pysar obecznosty mesta Nanóka (PeP 1770); ale tym watssemu prikročilo obecnosti k počuduwány, kdiž zwestowané bilo, že mentor kupnym služebnykem bil (PT 1778)
2. zhromaždenie, kongregácia: congregatio: shromážděnj, spolčenj, obecnost (WU 1750)
3. všeobecnosť, osobitnosť: ackoliw prawda gest to w obecnosti aneb w společnosti, nicmeneg wssak na swatem Gurowy wssecko ginač a naopak spatrugeme (MS 1758); universitas: wsseobecnost, obecnost, swet (KS 1763); čo v obecnosťi rozkázal jsi, nasledovať jsem umíňila (BR 1785)
4. spoločné vlastníctvo, majetok: wšetky a gakekolwek listy z obecsnosty a z obecsneho statku utyahnute werne a sprawedliwe oznamim (s. l. 18. st)
5. bežnosť, obyčajnosť: plebitas: obecnost lidu, podlost lidu; vulgaritas: obecnost (KS 1763)
6. prítomnosť: wezmi twú palicu i choď z bratom ku skale a w obecnosťi wsseckého ludu mluv ku skale (DS 1795) obecnô p. obecný
obecný príd
1. patriaci všetkým, celému spoločenstvu, spoločný: holuby, zerawi, pawi, straky, kawky y wselikterake ptacztwo, gestli na pole leti, wssemv lidu su obeczni (ŽK 1473); yakykolwek vžitek sam zeme wichazy, to wssecko gim obecne byty ma (ZVOLEN 1567); telo pak moge do zeme, obeczneg nasseg matky, ku pochowanj wedle krestanskych ceremonj žadam (PREŠOV 1640); protož aby se tomu obecnému zlému o nedostatku rychle naproti gisslo (PH 1770)
L. když se nekdy otwory brana obecneho sudu hrozneho (MS 1758 náb) o poslednom súde všetkých ľudí
2. všeobecne rozšírený, známy, všeobecný: pry wssech powinnostech sweho bratrstwa pocztywost obecznj a pratelske milowany att zachowa (TRENČÍN 1579); w obecnem prislowy se prawi, že kdo prosy, ten bere, kdo tluče, tomu bywa otewreno (ŠARIŠ 1627); po opraweny (zeme) pak aby mohly podle zwyklosty obeczney do tretyho dne takowu zem užywaty (BOBROVNÍK 1654); bez struomek gest obeczneg znamosty (HL 17. st); (obvinení) do Poruby pryssetsse, tam try barance Michala Kussngera ukradenym spusobem wzaly a w dolynye Swatojanskeg medci sebuw podelywsse zgedly a obeczne pohorsseny s tym učzinyly (L. JÁN 1704); tegto pak tabuly spys na wratoch neb stene domu mytneho zwenku k obeczneg wedomosty nech stogy pribyti (TRENČÍN 1731);
x. pren ponegprweg ya Pribisch po obecneg metle - ohni, gsauce pozbaweny pribytku (P. ĽUPČA 1625)
L. to wye (svedok) obecnym spusobem, že (obžalovaný) žadneho zemana neuctil, lage a hundczfutuge (SPIŠ 1716) z bežnej reči ľudu, z počutia; o-é dobré, dobro všeobecné blaho, prospech celého spoločenstva: poniewadž Wasse panska Milost gest wiwolena od wsseczkeg raddy a dobre obeczne žiwnosti k rukam Wassj Milosti podawane su a prichazegi (LIPNÍK 1569 KL); temer každy den mnohymi nesnesitedlnymi poradky jak pre obecne dobro, tak take i panu richtarowi na dvoje musime robotovati (S. ĽUPČA 1633 LP); o. poriadok, o-é právo, spravodlivé, o-á pravda, spravodlivosť, spravedlnosť práv právo platné pre všetkých členov nej. spoločenstva: oblupil geho zywot y geho zbozi a wzal od nieho tak mnoho, ze nemuoz horssyho byti, yakz to gest nynie, a prosyl by o obeczne sprawedliwe; zadny czuzy czlowiek negest dluzen w teg wsy odpowied dawat o gegich zwlasstnim prawie po obecznem prawie zemskem (ŽK 1473); od toho (roboty) neni gym wsseczko zaplaczeno, kdy ya was za to podle nich (susedov) zadam pro obeczni sprawedlnost, ze gym zaplatiti rozkazete (ŽILINA 1552); aby tehdy geho diedicztwy nezahynulo, pro obeczne prawdy wyznany chtieli sme w to whlidnuti wedle gegich prozby (P. ĽUPČA 1558); prosime a žadame, že by se za nas račila (vrchnosť) milostive zaujati, nam nedopustila vice škody a krivdy činiti, ale podle Boha a obecnej spravodlivosti nas zastavati (PAPRADNO 1673 LP); my cechmistry tento pekny a obeczny poradek cechowny sme stwrdili (CA 1675); o. dlh, plat náb smrť ako všeobecný trest za hriech, záväzok voči Bohu: gednoho syna ma na letech dosti mladeho a teez yakozto wsseliky czlowiek k zaplaczenye obecznieho dluhu, totiz smrti podstaupeny powinen gest (BUDÍN 1486 SČL); gednucz zemress, nebs poddany platu obecnemu (GV 1755)
3. náb týkajúci sa všetkých kresťanov, (celo)kresťanský: werýme y cyrkew swatú gednu obecnú krestianskú (CC 1655); nájpervéj potrebno jeszt, abi obetznu kresztzánszku véru trimál; zakázano jeszt nám z obetznéj boszkéj nauki troch bohov abo troch panóv povedatz (MCa 1750); catholicus: katolitsky, obecny, wsseobecny (KS 1763)
4. určený pre všetkých, verejný (nie súkromný): rzecze-li pak onen, ze gest ten (dobytok) kupil na swobodnem trhu nebo na obecznem trhu, on sy zase vkaze, aby to tak bylo (ŽK 1473); to wyem, ze tato czesta za meg pamaty wzdyczky za obecznu a slobodnu drzana byla (TRENČÍN 1617); telo ale moge leži na obecneg ulici ako negaka mrssina hnusna (MS 1749)
L. o. list, o-é lajstro adm úradná listina zverejňujúca niečo, verejný doklad o niečom (o výhode, dohode ap.): interposita fide publica: z obecnyma listj; literae publicae: obecné lagstro (KS 1763); o-á žena, žienka, dievka neviestka: aby žadny towaryss žadne obecne dewky do mystrowskeho domu nevwodil (CA 1556); nema žaden towariss obecnu ženu do sweho mistra pribitku priwesty (CA 1644); kdy Ruth, obeczna ženka, hladem temer scela umorena k Boosowy gest prissla (SlK 1766-80); o. dom, o-á chyža nevestinec: manželowe, ktery tak ohawne mena sobe dawagu, že sotwa y w domach obecnich nečo podobneho počut (SJ 1765); či newiss, že kostel božy neni žadna krčma, žadna obecna chissa (PS 1782)
5. (o človekovi) majúci v spoločnosti nižšie postavenie, prostý, neučený, nevzdelaný: ktery czlowiek obeczny suseda sweho obzaluge na prawie duchowniem pro dlhy (ŽK 1473); znamo czynime tymto lystem wssem wuobecz, zwlasscze vrozenym wladykom y ginym lidu wobecneho (ĎURČINÁ 1562); vradu tež panského, sprawcůw lidu twého y lidu obecného ostrýhag (Bože) od zlého (CC 1655); misto to na ten cžas Hlinnik menowane, ponewacž obeczni lud običzagne tam si hlinu braw (STREKOV 1739); (židia) neporadnymi uczinkamy a praktikamy lid obeczny do piganstwa wabga (Kur 1785)
6. bežný, zvyčajný, jednoduchý, obyčajný: manželka p. Slatinieho strogila (obed), dano korenja wsselikeho, masla, octu, wagecz, zahradnich wecy obecnjch (ŽILINA 1693-94); hned gak se niekdo popalil, nech wezme midla neužjwaneho, toliko obecnjho midla (RT 17. st); prilgewag obecneg wody (do chmelového odvaru) a z tim konye wzdy napageg (RN 17.-18. st); pri nekterjch (ľuďoch) tato obecna nemoc (kiahne) welmi težka bywa; hljsty pri maljch djtkach gsu obecna nemoc (HT 1760)
L. hled na wodu krstu swatého wedle behu obecného (CC 1655) ako je zvykom; odkud gest, že w obecnem behu o tom neb ginem čloweku bez winni zle rikagi? (SP 1696) bežne, obyčajne; ten poslednj produkt obecný gménownjk bude (LU 1775 mat) najmenšie číslo, v kt. sa bez zvyšku nachádzajú dané čísla, spoločný menovateľ; o-é mluvenie, rozmlúvanie bežná (domáca) reč, bežne hovorený jazyk: w techto wecech gestli se djtky w škole cwičiti budau, to yhned vkáže se pri gednem každem rozmlúwanj obecném (BZ 1749); dictio popularis: obecného mlúweňa spúsob (KS 1763)
7. cirk neposvätený, laický: lajcus: swetsky, neposweceny, obecny (KS 1763)
8. patriaci jednotlivým stavom; krajinský: stolične poruby a napadky obecné, kralovske na spuosob ostatnych poddanych dlužni davati (ORAVA 1625 U2); nenj možna wec se nam pri nassem hospodarstwy opatrowati a obecne terchy odbawowati (TURANY 1789 E); Iano Kapusta oproti obecnemu zakazu a oproti prirozenemu prawu potupic y swau wrchnost, powinen bude w deressy paljc no 12 widržat (PONIKY 1793)
L. gestli pak gemu odiato gest zemskym anebo obecznym sudem (ŽK 1473 práv) vrchnostenským súdom; wedle zemskeho obeczneho prawa to zaslužila (PEZINOK 1656 E práv) podľa právnych predpisov platných v krajine
9. týkajúci sa, vzťahujúci sa na plnoprávnych členov nej. spoločenstva (mesta, obce, cechu): Matiey Sukennik prosil nas, abychme mu ten kus zemie obecznij dali. Nam w tom se nezdalo, abychme to bez obecznij wuole vcžinili (ŽK 1478); dobre magy w mestecžku neb w dedyne opatryty, aby neznamym a prysslim lydem bez obecny wule (ubytovanie) nedaly ((MOTEŠICE) 1611); žaden s panou Illaninczou obecznou wuolou nicz nerubal (ZÁBORIE 1734)
L. o-á rada, rozmluva, sesia, schôdzka, o-é zhromaždenie predstavenstvo obce, mesta, cechu a jeho zasadnutie: kdi bolo zhromaždeny obeczne, pristupil pred wuplnu wrchnost Trych Sliacžou Gurcžo Owad (SLIAČE 1604); kdy obeczna schuodska trwaty bude a nedal by se nekdo z mystruw tam nagytj, ma položitj pokutj dwa funty wosku (CA 1717/ 1731); synodia: schácka, zgjti obecné, rozmluwa obecná; interesse publicis consilijs: w obecnég radďe za prjtomného byti (KS 1763); držana gest sessia obecna ze strany sskody skrze chlapcow porobenych (PONIKY 1794)
10. (o osobe) prislúchajúci medzi plnoprávnych členov nej. spoločenstva, volenej obce: gestli se dwa ranita rownie a geden gde k rychtarowi do geho domu a zaluge swu krew a druhy gde w obecz a swiedssy kazdemu, bozenikom y obieczniem lidem, vkazugice swe rany (ŽK 1473); na to podle obyczege pro potwrzeny toho pred namy lidkupp w pritomnosti mnoho ginssich obecznych y prezpolnych zemanskych lidi pili (P. ĽUPČA 1565) domácich; k temu (k sume) prydali pany obecznij ex restantys f 6; kdy sem chodil do Hryčowa, wzalo se s powolenym obecnych susedow pre pany knežnu platna kus (ŽILINA 1611; 1699); každoročne pri obnoweny nowych richtaruw pri pritomnosti ginich boženikuw y obecnich lidi potreba gest, abi se to giste ustanowowany prečitalo (KLÁŠTOR p. Z. 1722)
L. o. prísažný, starší práv (v op. k prísažnému, boženíkovi) prísažný, boženík volený z radov plnoprávnych obyvateľov spoločenstva: na kterehožto pana Martina Seicza žalobu a recžy w dome swem pred zwrchupsanimy osobamy a obecznimy starssimi strany olowa tuto odpowed z oswedcžowanym pan Martyn dal (RUŽOMBEROK 1576); z tychto ale všech težkosti nekteri již i predešle predložene byli skrz prisažnych obecnych ((PODSITNIANSKA) 1780 LP)
11. (o majetku, veci) patriaci, slúžiaci nej. spoločenstvu, obci, prislúchajúci najmä plnoprávnym obyvateľom al. členom tohto spoločenstva ako celku: ktoz zene swuoy dobytek na trh czuzy a pase ten dobytek a pasynku obecznem (ŽK 1473); wedla običege nassych Trech Sliačow chwalitebneho do knych obecznych (rokovanie o kopanici) dal sem zapsaty (SLIAČE 1602); lonskeho pomynuleho roku račžyly ste ode mne kupyty wyna na obeczny osoch (TRENČÍN 1616); obeczny recznik Adamus Zylka (ŽIAR n. H. 1715); gednomislne wssecy wespolek gsme sa uradily obecsny dwochodek nass, totissto krčmu winnu, do arendy pustit (H. STRHÁRE 1730); dilapidare publicam pecuniam: premárniti obecné penjze; locus supplicij: obecny planyr, poprawné mjsto; nympheum: lázen, obecny lázen; res publica: obecny wec (KS 1763)
L. dano murarom dwom na dwa dni, kdi na obecznom dome praczowali, d 80 (ŽILINA 1681) o administratívnej budove, v kt. zasadá a má sídlo správa nej. spoločenstva (mesta, obce), radnica; o-á pokladnica, kasa, puška, truhlica pokladnica nej. organizovanej spoločnosti, finančný fond nej. spolku: kdy ya, prawy, budu rychtarem, ma sa tobie powratiti z obeczneg pokladnicze (LIPNÍK 1569 KL); (učeň) do obeczny truhlicze ma daty dwa ffunty wosku (TRENČÍN 1579); gedenkaždy aby položil na pomocz d 2 do pussky obeczney anebo bratrskey (CA 1585 E); Gyuro Holik kupil od poctiweg obczy kossariska obecne, položice do cassi obecneg richtarowi zlatich rin. dwacatpet (OČOVÁ 1782); subst o. m
1. práv člen volenej obce: pri tym (práve) byla wsseczka radda y ginych mnoho obecznich (P. ĽUPČA 1549); rychtar ze dwema boženyky ma byti a tryma obecnymy; abi Nicolaus Blaysa Mikulasse Zabognika w dome pana rjchtara Girika Markuša odpital s timi swedkami, totiž z Nemeckeg Lipči z panom rjchtarom, z gednjm starssjm, z dwema obecnjmi od Swateho Mikulasse a z Wrbici rownjm spusobem (L. TRNOVEC 1609; 1628); kdy se počet z Geho Milostu robil, bily pritomny d. Biwolini, d. Wissnowsky, d. Djungelli y obecny (ŽILINA 1713)
2. člen cechu: cechmyster ma sobe prywolyty dwuch aneb trych z obecnych (CA 1698); o-é [-é, -ô] s obecný majetok: czo se newibralo od armalistow, doplatilo se z obeczneho (ŽILINA 1705); (Mikuláš) za tu neposlussnost powinen bude zložit R fl 2, obylga pak když dozre, pobere sa, na obecznwo zložit (PONIKY 1793)