obeť -e ž.
1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.
2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti; výchova vyžaduje o-e; urobiť niečo za cenu o-í
3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny; padnúť za o. nepriateľovi; vrhnúť sa na svoju o. korisť
□ priniesť o. obetovať sa;
obetný príd. k 1: o. oltár, dar
● o. baránok kto sa musí obetovať
obeť -te -tí ž.
obeť -te -tí ž. 1. ▶ dar, ktorý sa prináša nadprirodzeným silám, nejakému božstvu, bohom, bohu al. Bohu ako vyjadrenie vďaky, úcty, prosby a pod.; slávnostný obrad odovzdávania tohto obetného daru, obeta: krvavá o. zvieratá, ktoré boli najskôr zabité a potom celé al. len ich časti spálené; nekrvavá o. rôzne plody z úrody; klásť obete na oltár; prinášať bohom zápalné, rituálne obete 2. cirk. ▶ (v katolíckych, pravoslávnych a staroorientálnych cirkvách) bohoslužobný úkon, kde jednotlivec prináša Bohu (bezprostredne al. prostredníctvom kňaza či inej osoby) nejaký dar ako znak viery, oddanosti a závislosti, obeta; (v evanjelickej cirkvi) jedinečné a neopakovateľné obetovanie sa Ježiša Krista: o. chleba a vína 3. ▶ nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba, dobrovoľné zrieknutie sa niečoho cenného, významného v prospech druhého, obeta: byť schopný obete; urobili to aj za cenu vlastných obetí □ priniesť, prinášať obeť, obete obetovať sa 4. ▶ osoba al. zviera, ktorých sa niekto zmocnil násilím al. ktoré podľahli ničivému pôsobeniu: nevinné, bezbranné obete; civilné, vojnové obete; byť obeťou politického prenasledovania, vojnových konfliktov; stať sa obeťou trestného činu, leteckého nešťastia, dopravnej nehody; pomáhať obetiam domáceho, sexuálneho násilia; uctiť si pamiatku obetí druhej svetovej vojny; nájsť telá obetí v troskách zrúteného domu; pochovať obete banskej tragédie; ničivé zemetrasenie si vyžiadalo niekoľko stoviek ľudských obetí; z miesta výbuchu nehlásili žiadne obete na životoch; šelma sa vrhla na svoju o. korisť 5. ▶ osoba, ktorá je poškodená al. ktorej bola spôsobená nejaká krivda, nespravodlivosť: stať sa obeťou nedorozumenia; Možno bol niektorý z nich obeťou justičného omylu, ale to som vtedy vylúčil. [P. Jaroš] ◘ fraz. padnúť niekomu, niečomu za obeť stať sa obeťou niekoho, niečoho, zahynúť
korisť dobytá al. ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisť • trofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke): poľovnícka trofej • úlovok (ulovené zviera) • lov • kniž. lup (Jégé) • pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov) • obeť: sup sa vrhol na svoju obeť
obeť 1. dar božstvu; nezištné konanie v prospech iného a na úkor seba • obeta: obeť, obeta Bohu; urobím to, hoci si to vyžaduje obeť, obetu • arch. žertva: Abrahámova žertva
2. p. korisť
obeť, -te ž.
1. zviera, vec, zried. i osoba venovaná, prinesená božstvu (obyč. pohanskému) na vyjadrenie úcty, vďaky, prosby ap.: Klásť obete na oltár Perúna. (Hor.); zápalná o. ktorá sa pri obrade spáli;
2. slávnostný obrad, pri ktorom sa božstvu venuje, prináša zviera, vec, zried. i osoba na vyjadrenie úcty, vďaky, prosby ap.: oltáre hotové k obeti (Botto);
cirk. omša, obeta (v rímskokatolíckej cirkvi);
3. dobrovoľné zrieknutie sa niečoho cenného, obyč. v prospech niekoho (niečoho), nezištné konanie v prospech niekoho (niečoho): Hory obetí musia odprevádzať každý milimetrík pokroku. (Vám.) Láska sa meria schopnosťou k obetiam. (Krčm.); priniesť, prinášať o-e za niečo, za niekoho, pre niekoho obetovať niečo; žiadať, vyžadovať od niekoho o-e; urobiť niečo i za cenu o-í; byť schopný obetí za niečo; arch. priniesť niečo v o. ako obeť, obetovať;
šach. vedomé zrieknutie sa figúry s istým cieľom; pren. ťažké o-e veľké straty; krvavé o-e straty na životoch
● kniž. priniesť, prinášať o. (o-e) na oltár vlasti obetavo konať za vlasť;
4. trochu zastar. dobrovoľný (peňažný) príspevok, dar, milodar: Básnik vyzýva národ k obetiam na veľkolepý chrám umenia. (Vlč.)
5. osoba, zviera al. vec podliehajúca ničivému účinku niečoho (niekoho); osoba, zviera al. vec, ktorej sa niekto (niečo) násilím zmocnil (-o); korisť: stať sa, byť o-ou vojny, prírodnej katastrofy; padnúť za o. (arch. v o.) nepriateľom; počet o-í (napr. epidémie); Razom sa zatočil a spadol bez vedomia na svoju obeť. (Jégé); vrhnúť sa na bezbrannú obeť (Švant.)
obeť ž. konanie v prospech iného na vlastný úkor: Takú obeď ňig o_ťebä žiadaď ňemuože! (Kláštor p. Zniev. MAR); To bi aňi nebila taká hrozná obieť, vzít si takú pieknú ďefčicu za ženu (Skalica)
obeť, obeta ž 1. náb obrad, pri ktorom sa odovzdávajú dary bohom, Bohu, resp. na náboženské al. cirkevné účely: když wiplneny budu dniowe ocžyssteny gegyho (ženy), ponesiet ku obetie za syna aneb za dewecžku beranka rocžnyho (BAg 1585); po prigaty znamosty prawdy nezustawalo by giž obety za hrichy, ale očekawany saudu a ohne prudka palčiwost (ZA 1676); kdiž obetu za mrtwich swich wogakuw w chrame geruzalemskem (Juda Machabeus) činiti dal (KT 1753); taurobolium: obeta, offera bykúw (KS 1763); ysslo se ku strassnému obety mystu (PT 1778) 2. náb obetný dar, ktorý je súčasťou obetovania najmä (v mimokresťanskom prostredí) podľa rituálnych zvykov a postupov: oltár wistawili a na tem obeti Bohu predkladali (BPr 1787) L. slussna wecz gest wssechno z pomoci Boha začati a gemu k nowemu roku krwawu obietu obetowati (SlK 1766-80); magnetum: pokrmne obeti bywali dáwno u pohanú vo forme potravy; inferialia: obetj za dusse za spasenie ľudí (KS 1763); mincha bila obeta múčená (BPr 1787) vo forme múčnych jedál; lidu tomuto židowskému predepsane byly také y ťelesné obeti, gakožto telata y sskopce (ŽP 1788); nezanechali mokru obět Panu Bohu wašemu (Le 18. st) nápoj; zápalná, zápalová o. obetný dar, ktorý sa pri obetovaní spáli: obeti zápalové před tebe puojdou (RL 1571); ponesiet (žena) ku obetie za syna aneb za dewecžku beranka rocžnyho k zapalneg obetie (BAg 1585) 3. dar veriacich na náboženské al. cirkevné účely; v nebibl. kontexte ofera: chteli svoje telo lépeji krmiti, žádajíc obetu tým tučnejšú býti (ASL 1747); pakli ale nékdo snad pro swú chudobu žádnu obetu offerowat nemúže, ten gisti ať udely álmužnu (VP 1764) 4. cirk vykonávanie obradu obetovania (pri omši v rímskokatolíckej cirkvi), ofertórium: dals w spůsobých chleba, wyna obet Noweho zakona (CC 1655); abi sme totižto obetu Noweho zakona, mssu swatu, za geho polachčenj, wiswobozenj činitj daly (KT 1753); kde se nekrwawa Bohu obet činj (PiA 1782) 5. (o osobe) korisť niekoho: bráňil sa on z vojákmi svími kolik móhel, prevíšen ništmeňéj počtem zbehávajicich sa, bi posmech a obeta ňezustal, píchnuc koňa, v behu své hledal oslobozeňí (BR 1785)