obava -y obáv ž. pocit stiesnenosti, strach: o. o dieťa, o zdravie; o. pred neúspechom; žiť bez obáv o budúcnosť; prenasledovala ho o., že...
□ mať o-u, že ... obávať sa
obava -vy obáv ž.
obava -vy obáv ž. 1. (i z čoho/nad čím/pred čím/s vedľajšou vetou) ▶ pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného, čo môže nastať: odmietol prísť z obavy pred následkami; zastierať obavy z prípadných nepríjemností; mať obavy z ekonomického spomalenia; vyjadriť, vysloviť obavu nad vážnosťou situácie; prepadnúť zbytočným, prehnaným obavám; moje počiatočné obavy sa postupne rozplynuli; napriek našim obavám všetko dopadlo dobre; jeho obavy sa naplnili, potvrdili stalo sa to, čoho sa bál; Vysypala, na svetlo sveta vyhodila svoje najtajnejšie myšlienky, najhoršie obavy. [K. Jarunková]; Dlhé dni žil v obave, že sa bude musieť rozlúčiť aj s hádzanou. [Šp 2009] 2. (i o čo, o koho) ▶ nepokoj spôsobený hroziacimi ťažkosťami al. starosťami o niekoho, o niečo: veľké, vážne, dôvodné, oprávnené, opodstatnené obavy o zdravie, o syna; potlačiť, zahnať obavy; prepadli ma, zmocnili sa ma obavy o budúcnosť; matka tŕpla v obave o deti 3. (i pred kým/z koho) ▶ pocit stiesnenosti, strachu pred niekým, z niekoho: skrývať, tajiť obavy zo zlodejov, z policajtov; mať obavy z učiteľa; Vkradol sa doňho nepokoj, aj čosi ako strach, obava pred zlými ľuďmi. [A. Habovštiak]; V človeku je zakotvená iracionálna obava pred pravým vinníkom. [J. Lenčo] □ mať obavy obávať sa ◘ fraz. bez obáv al. [len] nijaké obavy smelo, pokojne; dať obavy bokom al. hodiť obavy za hlavu prestať sa obávať, nerobiť si s niečím starosti
obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosť • tieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončí • úzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosť • nepokoj • znepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškou • strach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie
strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojny • hrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôza • tieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseň • des • zdesenie • údes • zhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenie • úzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosť • obava: strach, obava o zdravie • starosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosť • kniž. bázeň: cítiť bázeň • tréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trému • úžas: zmocňuje sa ho úžas • zried. postrach (Lenko) • lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)
obava, -y, obáv ž. strach, stiesnenosť spôsobená očakávaním voľačoho nepríjemného, zlého, nebezpečného: mať o-u (o-y) o niečo, o niekoho, z niečoho, z niekoho, mať o-y pred niečím, pred niekým; robiť niečo s o-ou (s o-ami), bez o-y (bez obáv), urobiť niečo z o-y (v o-e) pred niečím; niečo ho napĺňa o-ami, rozptýliť o-y; mať odôvodnené, neodôvodnené o-y; Bola obava, že bude ešte horšie. (Fr. Kráľ) Takto sa mučiť v obavách oň. (Taj.)
obava ž. csl, miest. zried. stiesnenosť spôsobená predpokladom, že sa stane niečo neželané: Obava mä opchoďí, kot si pomisľín, śo náz ešťe śeká (Kokava n. Rim. RS); Ňemám o to žiannu obavu (V. Bielice TOP); Tak som pristala, ale z velkóv obavóv, že jak to dopaňňe (Lapáš NIT); Ňima obavu, že śe jej dzifka ňevida (Dl. Lúka BAR)
obava ž strach, stiesnenosť: obawa, aby netco horssjho nenasledowalo (ZA 1676)