Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ogs sssj ssj ssn priezviská

olejček -ka pl. N -ky m. zdrob.

olejčekolej


olej -ja pl. N -je m.nem. ‹ lat. ‹ gr.1. (i na čo) ▶ mastná, väzká (viskózna) kvapalina ľahšia ako voda, získavaná z ropy a používaná na mazanie, vykurovanie a pod.: motorový, palivový, vykurovací o.; odpadový o.; o. do automobilov, na bicykle; o. na mazanie reťazí, ventilov; naliať o. do prevodovky; skontrolovať hladinu oleja v motore; z auta vyteká o.chem. ľahký olej surový benzén, ľahkozápalná jedovatá kvapalina vyrobená destiláciou z čiernouhoľného dechtu; minerálny olej zmes vyšších nenasýtených uhľovodíkov získavaných z ropy používaná ako rozpúšťadlo, mazivo a pod.; ťažký vykurovací olej mazut získavaný pri destilácii ropy a používaný ako palivo al. na výrobu asfaltu, pohonných hmôt a minerálnych olejov
2.kvapalný jedlý tuk obsiahnutý v semenách rastlín, používaný najmä v potravinárstve a na prípravu jedál: jedlý, stolový o.; ľanový, olivový, repkový, slnečnicový o.; pokvapkať šalát olejom; zohriať o. na panvici; pridať do cesta lyžicu oleja; vypražiť mäso na oleji; vyliať spálený, pripálený o.potrav. panenský olej prvý olej lisovaný za studena z najkvalitnejších plodov, chemicky neupravovaný
3.kvapalný tuk živočíšneho pôvodu získavaný z podkožnej vrstvy zvierat, používaný na lekárske a kozmetické účely: veľrybí o.; šampón s norkovým olejom; omega-3 mastné kyseliny sa nachádzajú v rybích olejoch
4. (i na čo) ▶ tekutý mastný kozmetický prípravok obyč. rastlinného pôvodu: detský telový o.; hydratačný, masážny o.; éterické, esenciálne oleje prchavé kvapaliny rastlinného pôvodu s liečivými vlastnosťami, silice; posilňujúci o. na nechty; o. do kúpeľa; mydlá s vyšším obsahom olejov; natierať sa samoopaľovacím olejom; mandľový o. patrí medzi najcennejšie a najluxusnejšie kozmetické oleje
5. výtvar. profes. al. hovor. ▶ olejová farba s prísadou rastlinného tuku získavaného obyč. z maku al. ľanu s veľkou krycou schopnosťou: maľovať olejom; používať pri tvorbe o. i olejové pastely
6. iba sg. výtvar. profes. al. hovor. ▶ maliarska technika používajúca olejové farby, olejomaľba: prešiel od akvarelu na o.; Maľuje rôznymi výtvarnými technikami – olejom, akrylom, temperou a akvarelom. [VNK 2012]
7. hovor.obraz namaľovaný olejovými farbami, olejomaľba: vystavovať oleje; Za mahagónovou skrinkou trčali rožky neorámovaných olejov. [Š. Žáry]; Priestor je vyzdobený olejmi s poľovníckou a krajinkárskou tematikou, s výhľadom na záhradu. [HN 2008]
fraz. spať ako v oleji veľmi dobre spať; prilievať/liať olej do ohňa/na oheň zhoršovať situáciu, vyostrovať napätie, hnev, zvadu nevhodnými poznámkami, rečami al. nevhodným konaním, dráždiť niekoho
olejček -ka pl. N -ky, olejík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1 4: sezamový, olivový o.; zjemňujúci o. na nepoddajné vlasy; ošetriť pokožku výživným olejčekom; natreli sme sa kokosovým olejíkom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

olej, -a m.

1. mastná, mazľavá kvapalná látka na mazanie, získaná destiláciou nafty, lisovaním listnatých častí rastlín (obyč. semien) al. zo živočíchov: olivový, ricínový, mandľový, slnečnicový, orechový, konopný, ľanový o., ružový o.; voňavý o.; lisovanie o-a; chem.: minerálne, éterické o-e, surový o., zemný o., drevný o.; tech.: mazacie o-e, letný, zimný o.; Pravda vyjde na svetlo ako olej na vodu. (Tat.)

spať ako v o-i tvrdo, veľmi dobre; liať o. na oheň poburovať, roznecovať hnev, nenávisť, zvadu ap.; To bol olej na oheň. (Gab.); ako olej do ohňa (Hor.) o niečom, čo dráždi, popudzuje k hnevu, k zvade ap.; víno ako o. výbornej kvality, husté;

2. hovor. olejová farba: maľovať o-om (Taj.);

3. hovor. obraz namaľovaný olejovou farbou: vystavovať o-e, výstava olejov;

olejový príd.

1. týkajúci sa oleja: o-á destilácia;

2. obsahujúci olej: o-á farba farebná zmes s olejom; chem. kyselina o-á; min. o-á bridlica z ktorej možno ťažiť olej;

3. pochádzajúci z oleja: o. smrad, zápach;

4. vyhotovený olejom, olejovými farbami: o. obraz, o. náter, o-á maľba;

5. slúžiaci, určený, zariadený na olej: o-á kanva, o. sud, o-á lampa, o. lis, o-é chladenie; o-é brzdy napr. na motorových vozidlách; o-é potrubie na vedenie oleja; stroj. o-é čerpadlo;

olejček, -a m. zdrob. expr.


olejček p. olej

olej m.
1. csl mastná, mazľavá kvapalina nerastného, rastlinného al. živočíšneho pôvodu: Mi na oléju robímo šitko (Sirk REV); Ten, co olej prodává, ten je ceu̯í zaondzítí od oleja (Záh. Bystrica BRA); Oľej śe dakedi spuśčal s konopneho semenca (Dl. Lúka BAR); oľej do motora (Ozdín LUČ)
L. konopní olej (V. Zálužie NIT), lenoví olej, makoví olej, slnečníkoví, orechoví olej (Myjava), oľivovej oľej (Cinobaňa LUČ) - rôzne druhy oleja podľa pôvodu; jadérkoví olej (Myjava) - zo slivkových jadierok, používal sa na liečenie záduchu; ricíňi oľej (Cinobaňa LUČ) - ricínový, používal sa ako preháňadlo; ribací olej (Návojovce TOP) - rybí tuk (liek)
F. slivovica ako olej (Val. Belá PDZ) - veľmi dobrá; ľiaď oľej na oheň (Rim. Píla RS) - podnecovať hnev, rozpory; vínďe pravda navrh jako olej na vodu (Bošáca TRČ) - pravda sa sama ukáže; spi ani v oléju (Sirk REV) - veľmi dobre
2. čiast. jstrsl, or i strenč petrolej na svietenie: Pri fšách - zaľála sa celá hlava petroľejom, ftedi sa to volalo oľej, a na dva dňi sä mu tie vlasi zava̋zaľi do šätki (Žaškov DK); Nemámo už v lampe oléj (Rochovce ROŽ); Vinšou̯ nán šecog oľej, tájďen kúpeď dva ľitre (Pukanec LVI); Ženi na jarmeku kupovali do ľampi knoti a oľej (Brvnište PB)
3. záh ropa: Olej sa tam tahau̯ (Kúty SKA)
L. olej gbelskí (Štefanov SEN) - nafta
4. zvol v spoj. červeňí oľej (Dobrá Niva ZVO, Poniky BB) - látka na šaty, červený jednofarebný kartún; olejček m. zdrob. expr. k 1, 4: oľejček (Hor. Lehota DK); oľejčok (Heľpa BRE); olejový príd. k 1, 2, 4: Akia mám olejovia tia ruki (Kameňany REV); Oľejová lanpa sä nán pokazila (Kokava n. Rim. RS); olejová farba (V. Bielice TOP); olejová látka (Detva ZVO)
L. olejová šatka (Detva ZVO) - kartúnová šatka na hlavu

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OLEJČEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
BYSTRIČKA, okr. MARTIN – 3×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
ČECHY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
KOLTA, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
MARTIN, okr. MARTIN – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
KLASOV, okr. NITRA – 1×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 1×;
MOŠOVCE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
NOVÁ BAŇA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 1×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 1×;
TEKOVSKÉ LUŽANY, okr. LEVICE – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu