okenica -e -níc ž. obločnica (význ. 1, 2): zatvoriť o-e
okenica -ce -níc ž.
okenica -ce -níc ž. 1. ▶ vonkajšia al. vnútorná snímateľná súčasť okna al. presklených častí stavby slúžiaca na zatemnenie, na ochranu pred slnkom, nepriaznivým počasím a pod.; syn. obločnica: vonkajšie, vnútorné okenice; plastové, hliníkové okenice; starý dom s drevenými okenicami; ktosi zabúchal na okenicu; pri odchode z chaty zamknite dvere, starostlivo pozatvárajte okná a okenice 2. zastaráv. ▶ vodorovná doska pod oblokom, podobločnica, podokenica, parapetná doska, parapet, obločnica: vykladať periny na okenice; deti sedeli na okenici a čakali; Vtáčik s červeným bruškom mu večer čo večer prilietal na okenicu [...]. [B. Belák] ▷ okenička -ky -čiek ž. zdrob.: zatvoriť okeničku
obločnica 1. ochranné krídlo na vonkajšej al. vnútornej strane obloka • okenica: zatvoriť okenice, obločnice • špaleta: obloky s hnedými špaletami
2. vodorovná doska pod oblokom • okenica • podobločnica • podokenica: kvety pestované na (pod)obločnici, (pod)okenici
okenica p. obločnica 1, 2
okenica, -e, -níc ž.
1. drevené al. plechové zariadenie, krídlo al. dvierka na zatemnenie al. chránenie obloka zvnútra al. zvonku, obločnica: Okenice sú spustené, akoby nikoho nebolo doma. (Al.) Odstrel okenicu, otvoril dvere a skúmal, či je izbička čistá. (Taj.)
2. obločný rám, obločnica: Chomáčový sneh lepí sa na okenice a sklené veľké tabule. (Jes.);
okenička, -y, -čiek ž. zdrob.
okenica ž. 1. zsl, miest. strsl a vsl drevené al. plechové dvierka na zatemňovanie al. zabezpečovanie okien, obločnica: Zatvor okeňice! (Lipt. Mikuláš); Okenice bívali plechové, aj šalokátre sa tomu hovorilo (Modranka TRN); Zoz okeňicami zme večar pozatikaľi oblaki (Hrabkov PRE) 2. otvor s dvierkami a. na podstreší hospodárskej budovy (sýpke, šope): F šťíťe bola okeňica (Leštiny DK) b. v hornej časti steny chlieva: Cez okeňicu sa dávalo sviňám žrať (Bošáca TRČ) 3. mlyn. otvor na spúšti pred mlynským kolesom, kadiaľ sa púšťala voda: Spúžd mal dve okennice - ces prvú tiékla voda do žlabu, druhá bola, ket chcel mlin zastavit (Dol. Súča TRČ) 4. jtrenč rumpľa, nástroj z vlnitého plechu na pranie: Dora, čo neséš? Okenicu. Čo budeš prat? Kasanicu. (Bošáca TRČ)
okenica ž ochranné krídlo na vonkajšej al. vnútornej strane obloka, obločnica: na tem neprestanucz, neyprw okenyczu, zatym drewem se nan zahanjal, chtegycz gey byt (ILAVA 1638); valva: okenica (NP 17. st); tamze okno z drewennimy veragkamy a okeniczu 1 (TRENČÍN 1713); aby okna domu, zawrené a pewně z okenjcamy zaprené byly (MP 1718); -ička dem: okna zeleznyma mrežama No 2 z okeničkamj (M. JÁN 1687); tam okyenko male z okenyčku (DUBNICA n. V. 1720); okeniczka s panticzkamy a haspriczkamy 4 (BÁNOVCE n. B. 1733)