novotný -ná -né 2. st. -nejší príd. hovor. zastar. ▶ ktorý predtým nejestvoval, bol nevídaný, nový, novodobý, moderný: staré i novotné príhody, pesničky; Teraz už sú novotnejšie rozprávky, vravela mi tetka Helena. [M. Figuli]; Vydieračstvo je vec veľmi moderná, novotná je najmä u nás, ale možno ešte nie je veľmi rozšírená. [A. Bednár]; Aby koberce boli stoj čo stoj novotné a vraj krajšie, na osnovu sa začal vyhľadávať pamuk [bavlnená niť]. [A. Habovštiak]
moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikou • dnešný • terajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstva • nový (op. starý): moderný, nový vek • novodobý • novoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejiny • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umenie • priekopnícky • pokrokový • progresívny • avantgardný • avantgardistický • kniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umení • hovor. novotný • zastar. novosvetský
2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúk • súčasný: oblečený v súčasnom štýle • terajší • dnešný: terajšie, dnešné smery v hudbe • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesy • avantgardný • avantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy
novotný p. moderný 1
novotný príd. hovor. nový, moderný, novomódny: Dievča šilo novotné kabátiky. (Taj.) To máš akú novotnú krásu? (Hor.); starodávne aj novotné pesničky (Bedn.)
novotný príd. csl nový, moderný: Ďeže ťi obľečiem takuo novotnuo, ve_com u_stará (Dol. Lehota DK); Jenu jeseň doviezli starí oťedz domou novotnuo zrno na siaťa, a to bou̯a reš (Podkonice BB); Tera_zase jonatánke, to sa už ako novotňejšie (Devičie KRU); Mamenka mi kúpili také novotné čižmi jako nigdo nemal (Vištuk MOD); Ščil sa nosá zaz novotné košele (Bzince p. Jav. NMV); Dala si ušid novotnú zásceru (Bošáca TRČ); Zaź má daco novotnie (Žakarovce GEL); Novotne banduri to take skore, ružove (Dl. Lúka BAR); Tu už novotne domi staviaju (Fintice PRE); novotne prísl.: Tak novotňe, po novotňe son to ksela poviedať (Lipník PDZ); Novotňe robil (Dl. Lúka BAR)
novotný príd 1. kt. krátko existuje: weczi potrebne k nowotnemu hospodarstwi (BÁNOVCE n. B. 1636); nowotnj wogaci myssanj bjwagj mezy dawnjch (KoB 1666); pro zdrawy a sstěstj nowotneg newěsty (MP 1718) mladuchy; nowotná hora (PH 1770) mladá; rozgjmánj nasledugicý k užitku nowjcuw neb nowotných reholnjkuw dokládám (MPS 1777) 2. iný ako dosiaľ: statek odwede nowotnemu panu (BECKOV 1643); nowotnymu ssarhowy, kdy prissiel do mesta, dalo se mu d 6 (KRUPINA 1693); nekatolicy wymysslagj nowotne wykladánj (SPa 1716); -e prísl 1. k 1: noviter: nowotňe, toliko wčil (KS 1763) 2. nanovo, znovu: (hranica) prichazy až do nowey luky, nowotně wicudeney (ZVOLEN 1567); recenter: nowotňe, znowu (KS 1763); -osť ž 1. novosť: (M. Luther) nad nowotnostu učenj swého lamentirowal (DuR 1719) 2. novota: učytel žádnu nowotnost neohlassuge, než potwrdzene guž učeny prednássa a rozssyruge (PP 1734) 3. novátorstvo: tým necháwa se nowotnost, ktery neb pro wssetecnost mysli, neb pro wtipu swého w múdrosti wiostreňy pisawagu (PP 1734); k widěnj takowých wěcý častokrát táhne wssetečnost a nowotnost (KO 1782)