nováčik -a/-čka mn. -ovia m.
1. začiatočník v nejakej činnosti; neskúsený človek: n. súboru, bola v kolektíve n-om
2. vojak, kt. nastúpil zákl. voj. službu: nástup, prísaha n-ov;
nováčikovský príd.
nováčik -ka pl. N -kovia m.
nováčik -čika pl. N -čikovia m. 1. (i v čom) ▶ kto začína v istom odbore, v nejakej činnosti, kto ešte nemá skúsenosti, prax; neskúsený, často mladý človek, začiatočník: n. v novinárskej profesii, v politike; n. mužstva, v tíme; víťazstvo nováčika v súťaži; na trati budú šampióni i nováčikovia; súboj ligových nováčikov; na hudobnej scéne už nie je nijakým nováčikom; roku 2009 bolo Slovensko nováčikom v eurozóne novým členom; Nie že by bol neskúseným nováčikom, ale stať sa triednym v takej vychýrenej triede, to zaiste nie je slasť. [J. Sedlák]; Každý nováčik vo firme prejde pohovorom u samotného riaditeľa. [HN 2008] 2. ▶ (prv) vojak, ktorý nastúpil na základnú vojenskú službu al. do armády: nástup, vojenská prísaha, výcvik nováčikov; Samí mladí vojaci, istotne nováčikovia, neskúsení, ale celkom dobre vystrojení. [P. Sever]
nováčik, novák p. začiatočník
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
nováčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m.
1. kto začína nejakú činnosť, začiatočník, neskúsený človek: Beňo si uvedomil, akým je pri všetkých skúsenostiach nováčikom. (Karv.);
šport. družstvo al. oddiel začínajúci v nejakej športovej súťaži: n. súťaže;
2. vojak začínajúci vojenskú základnú službu: prísaha n-ov;
nováčkovský i nováčikovský príd.
nováčik m. nov. začiatočník v nejakej činnosti: Boli takí čelári, nováčikovi ňigdi praudu ňepovedali, ag mu na posmeh ňepovedali (Žarnovica NB)