nov -u m. astron. fáza Mesiaca, v kt. je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou, nový mesiac
nov novu pl. N novy m.
nov novu m. i astron. ▶ fáza Mesiaca, v ktorej je jeho strana obrátená k Zemi neosvetlená (Mesiac je medzi Zemou a Slnkom), nový Mesiac: počas každého mesačného cyklu Mesiac narastá až po spln, v druhej polovici ubúda až na n., keď ho nevidieť; Mesiac je v nove
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nov, -u m. astron. fáza mesiaca, v ktorej je mesiac obrátený k zemi neosvetlenou časťou (je medzi zemou a slnkom), nový mesiac
nov m. (nuf) fáza Mesiaca, pri ktorej je privrátená strana zatienená, nový mesiac: Nastau̯ nou (Bobrovec LM); Mesadz_e na nove (Breznička LUČ); Mesiadz_e na nove (Dol. Tisovník MK); Novi meśac - to nuf (Dl. Lúka BAR); Zato že bul nuf, ta ňebulo dozdz dobre vidno (V. Šariš PRE)
nuf p. nov
nov m 1. prvá fáza Mesiaca, nový mesiac: na nov miesyce okolo sv. Urbana (KORYČANY 1560); na nowe anebo plny mesicze ma dat kosyt (BECKOV 1680); dag to krawam pred nowom sstwrtym dnom (HK 18. st); muže se slati gak na nowe tak na schode (NN 18. st) 2. novovyrobená kultúrna pôda, novina: hora pod now sucza (PRIEKOPA 1780)