nezvestný
I. príd. o ktorého pobyte al. živote sa nevie: otec je n.;
nezvestnosť -i ž.
II. nezvestný m. nezvestný človek: vyhlásiť n-ho za mŕtveho
nezvestný -ného pl. N -ní G -ných m.
nezvestný -ná -né príd.
nezvestný1 -ná -né príd. i práv. ▶ (obyč. o človeku) o ktorom sa nevie, kde sa nachádza; ktorý zmizol al. sa stratil za podozrivých, nejasných al. tragických okolností, zmiznutý: hľadať nezvestnú dcéru; pátrať po nezvestných turistoch, vojakoch; po ničivom zemetrasení je mnoho ľudí stále nezvestných; časť nezvestného lietadla sa našla v mori; Vďaka pomoci televíznych divákov sa našli mnohé ukradnuté cennosti, ale neraz aj zatúlané deti či dlhší čas nezvestné osoby. [NP 1985]
nezvestný2 -ného pl. N -ní G -ných m. i práv. ▶ človek, o ktorom sa nevie, kde sa nachádza a či je vôbec nažive, nezvestný človek: pomáhať pri hľadaní nezvestných; vyhlásiť nezvestného za mŕtveho; Pre záchranu nezvestných sme urobili naozaj všetko, čo bolo v našich silách. [V. Krupa]; Záchranári oznámili, že stratili akúkoľvek nádej, že nájdu ďalších nezvestných ešte živých. [Sme 1997] ▷ nezvestná -nej pl. N -né G -ných ž.: oznámiť informácie o nezvestnej na polícii; rodina nezvestnej prosí o pomoc
nezvestný p. stratený 1
stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratený • postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci • roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo • zastaráv. utratený: utratená mladosť • expr. zašantročený • hovor. expr.: zapotrošený • zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty • zatúlaný • zablúdený • kniž.: zblúdený • zblúdilý • kniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel • zmiznutý • nezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa
2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný
nezvestný príd. o ktorom niet zpráv, ktorý sa nedá vypátrať: n. syn, n. vojak;
spodst. nezvestný, -ého m. človek, o ktorom niet zpráv;
nezvestnosť, -ti ž.
nezvestný príd. o ktorého pohybe sa nič nevie, nie sú o ňom zvesti: Ped rokov bol nezvesní a potom jej napísal s Francije (Val. Belá PDZ); Ot prvéj vojni boli ňezvesní, ostali v Rusku a vráťili sa aš po druhéj vojňe (Lapáš NIT); ňezvesná žena (Hor. Lehota DK)