nevinný príd.
1. kt. nemá vinu, kt. sa neprevinil, op. vinný: obžalovať n-ho, uznali ho za n-ho;
pren. n-á obeť neprávom postihnutý človek
2. mravne bezúhonný, (pohlavne) čistý; svedčiaci o tom: n-é dievča; n. bozk
3. málo významný, neškodný: n-é dobrodružstvo, n. žart
● obyč. iron.: n. ako baránok; s n-ou tvárou, s n-ým pohľadom predstierajúc, že sa nič nestalo;
nevinne prísl.: n. trpieť, n. odsúdený; poranenie vyzeralo n.;
nevinnosť -i ž.: panenská n.
● obyč. iron.: stelesnená n.; → svätá n.!
nevinný -ného pl. N -ní G -ných m.
nevinný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nevinný1 -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. i práv. ▶ ktorý sa nedopustil viny, porušenia zákona, pravidla, predpisu; ktorý sa ničím neprevinil; op. vinný1: dokázal, že je n.; stovky nevinných civilných obetí; cítiť sa n.; súd ich vyhlásil za nevinných; guľka zasiahla aj nevinného mladíka; Mnohí na to doplatili, učiteľ medzi prvými, ako najnevinnejší z nevinných. [M. Čeretková-Gállová] 2. ▶ prejavujúci sa úprimnosťou, dôverčivosťou, naivitou, čistý, naivný; svedčiaci o tom: nevinné deti; n. úsmev; nevinné srdce; nevinná detská tvár; Filám sa zahľadel do jej nevinných očí. [P. Jaroš] 3. ▶ mravne bezúhonný, neskazený; nemajúci skúsenosť v partnerských (intímnych) vzťahoch: už to nebolo nevinné dievča, ako si ju pamätal; Neuvedomuje si, že sa na ňu upierajú oči, lebo je nežná, nevinná, tajomná, plná radosti zo života. [M. Bátorová] 4. ▶ ktorý by nemal spôsobovať niečo zlé, negatívne; ktorý by nemal uškodiť: mal to byť iba n. žart; nevinná hra sa zmenila na tragédiu; nebola to celkom nevinná zábava; dokáže zneužiť aj tie najnevinnejšie informácie; To však bola najnevinnejšia forma jeho žiarlivosti. [J. Lenčo]
nevinný2 -ného pl. N -ní G -ných m. i práv. ▶ kto sa nedopustil viny, porušenia zákona, pravidla, predpisu; kto sa ničím neprevinil; op. vinný2: vysloviť pochybnosti v prospech nevinného; páchať príkorie na nevinných; zachrániť život mnohým nevinným ▷ nevinná -nej pl. N -né G -ných ž.: odsúdili nevinnú
bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestný • cnostný • čnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občania • statočný • čestný • poctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konanie • mravný • kniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný život • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudia • nevinný • nepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievča • dobrý: mať dobrú povesť • bez hany: človek bez hany • expr. svätý: Nikto nie je svätý!
cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostný • mravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človek • počestný • kniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občania • bezúhonný • bez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hany • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý život • bohabojný • nábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudia • cudný • nevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva
p. aj mravný, bezúhonný
neskazený mravne zachovaný, charakterovo neporušený; svedčiaci o tom (op. skazený) • čistý: ničím neskazené, čisté dieťa; má neskazené, čisté srdce • nevinný • bezúhonný: nevinný, bezúhonný mladík
neškodný ktorý ne(u)škodí, nespôsobuje škodu, ujmu (op. škodný, škodlivý): neškodný plyn • nezhubný (op. zhubný) • odb. benígny (op. malígny): nezhubný, benígny nádor • nevinný • dobrácky (ktorý nechce spôsobiť škodu): nevinné dobrodružstvo; neškodný, dobrácky žart • hovor. tichý iba v spoj. tichý blázon • nespráv. nezávadný
nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľad • poctivý • počestný • expr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý
2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom • cnostný • bezúhonný • poctivý • počestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozk • čistý • mravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životom • expr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž
3. p. neškodný
1. ktorý nemá viny, ktorý sa neprevinil: n. človek, n-á stvora, n-í ľudia; pren. n-á obeť neprávom postihnutý človek; n-á krv o nevine usmrtených; n. baránok a) o nevinnom človeku; b) iron. o človeku, ktorý predstiera nevinu
● s n-ou tvárou predstierajúc, akoby sa nič nebolo stalo;
2. mravne čistý, bezúhonný, zachovávajúci si nevinnosť: n-é deti, n-é dievčatko; n. pohľad, n. bozk;
3. málo závažný, málo významný, neškodný: n-á zábava, n-á hra, n-á vec; n-é dobrodružstvo, n-é huncútstvo;
nevinne prísl.: n. trpieť;
nevinnosť, -ti ž.
1. stav nevinnej osoby, stav bez viny;
2. čistota (najmä pohlavná), bezúhonnosť
nevinný i nevinovatý príd. 1. ktorý nemá vinu: Ve_to je neviní šlovek (Kameňany REV); Je precca nevinní, čo ho tuná očérnuješ?! (Val. Belá PDZ); Jakí nevinovatí sa pri occovi robí! (Myjava); ňevinovatí človek (V. Bielice TOP) F. ňevinní jako novorodzenátko (Bošáca TRČ) - celkom, úplne bez viny 2. počestný: Tá už dávno ňie je ňeviná, keď ot pätnásteho roku behá po zábavách! (Rakovo MAR) F. je ňevina jak Paňenka Marija (Markušovce SNV) - je panna; nevinne prísl. k 1, 2: Vitrpel nevine (Kameňany REV); Dostau̯ sem neviňe štiriadvaced na záda (Brodské SKA); A tam zme sa tag ňeviňe, veselo pozabávaľi, ňie ako ťeraz ňemrauňe, aľe čistotňe (Kňažia DK)
nevinný príd 1. kt. je bez viny, kto sa neprevinil, (krvou) nepoškvrnený: ten muoz sie dobrze vcziniti newinny (ŽK 1473); ze su doczela czisti a newinni od geho krwe a mordu (TURIEC 1636); zradiss-lj nekoho, prodass newynneho, zustaness tez Yidassem (BV 1652); nyevinné ruki trimá (DŽ 1752); otyecz prosyl mordyra, aby tym dwom newinnym detyem odpustil (PeP 1770) 2. mravne čistý, bezúhonný: nagde-li se w celem mestie Sodomie newinnich a sprawedliwich deset, ga mesto to nezahlawim, nezahubim (KT 1753); (Jozafat) žiwot pak tak swaty a newinny wedl, gakssby nie z tyela, ale sameho ducha spúsoben byl (PeP 1769); newinne lidske obcowanj obecneho žiwota dalece prigemnegssj gest (PT 1796); baby stare, ktere wiceg wite urazit, nežli chleba žrat, ktere newinim dyewcatam radite a ge nawazate, abi toto neb ono robily (MiK 18. st); (pieseň) na pohreb newinnej panenki (Pie 18. st) 3. (o smrti, ujme ap.) nezavinený, nezaslúžený: abychom sobe prypomynali smrt geho newinnu (BAg 1585); kterýž mne wyswobodil swým newinným vmučenijm (BK 1612); pjsne o newjnem a krwawem umučenj a smrtj Pana nasseho (PoP 1723-24) 4. komu čo nemajúci nej. záväzok, podlžnosť voči niekomu, kt. nie je ničím povinný: gemu mesto nicz newinno (P. ĽUPČA 1579); subst n. m kto sa neprevinil, spravodlivý človek: winnj bily odsuczowanj, newinnj osprawedlnowanj (KoB 1666); newinny se ssťestí bogi, winny prykázaňi (GV 1755); newinnj a uprimnj pridržali se mňa (BlR 18. st); -e prísl k 2: po prácy sy odpočiňte a newinně se obweselte (RPM 1795); k 3: dost my, aže ma manželka mysy newyne terpet (BARDEJOV 1664); wsseczko toto newynne podstupiti sem musela (LIPTOV 1757); immerito: bez prjcinj, bez winnj, newinňe (KS 1763); Pilat teba newinne na smrt odsudy (KP 18. st) neprávom; -osť ž 1. stav bez viny, stav nevinnej osoby: on mu vgde a prazen bude swu newinnosti (ŽK 1473); newinnost tehože nyekdy poddaneho sweho hagicze (DOBRAŠOV 1643); obžalowany wždycky swu newinnost preukazal y slobodny propusteny gest (MC 18. st) 2. bezúhonnosť, čistota (najmä pohlavná): Bože múj, ty mne naprau, mú nevinnost zjeu (ASL 1603-04); (dietky) skrze s. krest očistene w newynnosti sweg zustawagu (DuH 1726); syn skrs naghorssy hrych stydliwost a newynnost stratyl (PeP 1770); mládež muže se navčit, gako poklad newinnosti zachowáwat (SJ 18. st)