nešpor [i n-] -ra L -re m.
nešpory [i n-] -rov m. pomn., zried. nešpor [i n-] -ra m. ⟨lat.⟩ cirk. ▶ popoludňajšia al. podvečerná, obyč. nedeľná liturgia hodín, vešpery: slávnostné nešpory; čas nešporov; zneli nešpory; chodiť na n.; veľkonočné sviatky sa končia nešporom v nedeľu; Neodmysliteľnou dominantou nedeľného popoludnia bola pobožnosť, známa pod názvom nešpory a večiereň. [A. Habovštiak]
nešpor -u m., nešpory -ov m. pomn. ‹l›
1. cirk. popoludňajšia, podvečerná pobožnosť
2. hist. sicílske n. vraždenie Francúzov na Sicílii (r. 1282), ktoré vypuklo na Veľkonočný pondelok v čase nešporov;
nešporný, nešporový príd.
nešpor, -u m. i nešpory, -ov m. pomn.
1. cirk. popoludňajšia nedeľňajšia pobožnosť, litánie: Zvony zhlaholili na nešpor. (Hviezd.); nedeľné nešpory (Kuk.)
2. nár. olovrant: Hanka prinesie nešpor z kuchyne. (Ráz.);
nešporný príd. k 1: n-á pieseň;
nešporový príd. nár. popoludňajší: n-á chvíľa (Hviezd.)
nešpor m. i nešpory m. pomn. (ňešpur) 1. popoludňajšia pobožnosť v kostole (obyč. v nedeľu), litánie: Uz_zvoniá na ňešpori (V. Maňa VRB); Zezvánajú na nešpor, tak podme! (Bzince p. Jav. NMV); Pohrep bude aš po nešpori (Stupava BRA); Vipravovali sme sa na nešpor (Brodské SKA); Ňešpur fše v ňedzeľu poobedze (Sveržov BAR); Na nešpori chodza najvecej stare ženi (V. Šariš PRE); nešpore (Rozbehy SEN); ňešpor (Dl. Lúka BAR) 2. čiast. strsl, zsl čas okolo 16. až 17. hod. i jedlo podávané v tomto čase (medzi obedom a večerou), olovrant: Žňedz na frištug dostau̯ štvrták pálena, na ňešpor tagisto (Prašice TOP); Nešpori bívali o pátej, to nám za_z domu doňísli kúšťek chleba, gdo čo mau̯, kabáče, koláče (Súlovce TOP); Nešpor zme si išli zajezd ale o púl pátej, čo zostalo od obeda (Bernolákovo BRA); Dobré nešpore nán tan dávali (Šurany NZ); Počítalo sa od rána do nešporóv za trištvrte dna (Šípkové PIE); Pri mladbe bívali na nešpor oharki ze smetánkú a béleše (Bzince p. Jav. NMV); Posa_ca, dám ťi ňešpor! (Čičmany ŽIL) F. Lavrinec zavesí nešpori na klinec (Lukáčovce HLO) - na Vavrinca (10. 8) sa končí leto aj letné práce na poli
nešpor m, nešpory pomn lat 1. cirk popoludňajšia pobožnosť, litánie: w pátek, kdy na nesspor zazwonili (P. ĽUPČA 1546); a aby nikdo nesspor nezanedbawal (OSTRATICE 1653 E); ani púlnočnj modlidbu, anj nesspori nikdy nezamesskala (VP 1764); popoledněgšj služba božj záležj neyhlawněgi w nešporu (WK 1779); mnoho se winachaza takowich rodiczow, ktery nesspory mrtwich swym ditkam spiwagu (WS 18. st) 2. popoludnie, čas olovrantu: wyznal, ze tam od nesspora az dopoledne na druhy den Streczensczi czekaly (s. l. 1584); tak ale okolo nessporu tedy Bohačz poslal Baslu k tlustemu barbyrowy protj klasteru bydlicymu (LAMAČ 1655); od nessporu celú noc s našimi se bili (ASL 1684/ 1705); 3. olovrant: (majster) má po wikonany gedneho roka prace mistrowski nesspor a obed wistati (CA 1644); pro rekollektůw na každý deň pět časuw k rogjmánj se narjzuge, totižto po matutyně, po prýme, po obědě, po nessporjch a po wečeri (MPS 1777); sotwj bolo po nesspore, hned dal zaprahat dwa koňe (ZL 18. st); merenda: swacina, wečerny chleb, nesspor (DSL 18. st); -ný príd k 1: nez gedneho czasu nesporneho (Andráš Vrtich) prissel ozralj, tu hned nepowazil Pana Boha, domu meho anj mna (ŽILINA 1622); ohen pak czasu nessporneho zanikl (ILAVA 1631); nesporní litanie (OSTRATICE 1651 E); w nesspornj hodinu z lotrem se obratjm (PoP 1723-24); (Hektor) k nesspornj chwjly wratil se do mesta (HI 18. st) L. vietor n. južný: (prístav) ležy k wetru nesspornimu a wetru mezy zapadnim a pulnočnim wegicimu (Le 1730)