následok -dku m. čo príčinne nasleduje po niečom: n-y sucha, choroby, zodpovedať za n-y konania; mať za n. (, že ...);
následkom predl. s G kniž.: n. neopatrnosti; n. toho preto
následok -dku pl. N -dky m.
následok -dku pl. N -dky m. ▶ jav podmienený, vyvolaný nejakou príčinou al. vyplývajúci z istého stavu, konania al. udalosti: možné, negatívne následky fajčenia; dopravná nehoda s vážnymi, tragickými, smrteľnými následkami; zomrieť na následky poranenia hlavy; utrpel úraz, ktorého následkom bola trvalá hluchota; odstraňovanie ničivých následkov živelných pohrôm; zmierniť následky vojen; niesť, znášať následky svojho konania; uvedomujete si, aké by to mohlo mať ďalekosiahle následky?; To malo za následok, že som sa nie bez istého chvatu vydal severovýchodným smerom. [P. Karvaš]; Zamyslieť sa nad zlými medziľudskými vzťahmi, nad ich príčinami a následkami... [K. Lászlová]; Matné svetlo ožarovalo obrovskú trhlinu v jej stene [rúry], následok strašného tlaku. [V. Klimáček]; Náchylnosť na zlé ako následok dedičného hriechu spôsobuje zatemnenie a oslabenie človeka. [P. Hudák]; Vyhorenie sa považuje za následok dlhotrvajúceho pracovného stresu. [Ses 2004] ▷ ↗ i následkom
dôsledok čo z daného logicky vyplýva • kniž. konzekvencia: vyvodiť dôsledky, konzekvencie z niečoho • dozvuk (oslabený dôsledok): dozvuky choroby • dohra (nepríjemný dôsledok): vylúčenie hráča bude mať dohru • následok (čo príčinne nasleduje po niečom): zodpovedať za následky konania
následok čo príčinne nasleduje po niečom: zodpovedať za následky konania • dôsledok • kniž. konzekvencia (čo z daného logicky vyplýva): vyvodiť z niečoho dôsledky, konzekvencie • dohra (nepríjemný následok): vylúčenie hráča bude mať dohru • dozvuk (oslabený následok): dozvuky choroby
následok, -dku m. čo nasleduje, prichádza, objavuje sa po predchádzajúcej príčine (po čine, po deji, stave): zlé, ťažké, nepríjemné, nebezpečné, katastrofálne n-y niečoho; choroba prešla bez n-ov; zhubné n-y sucha; nedbať na n-y; byť zodpovedný za n-y svojho konania
následok m. strsl, zsl nov. čo príčinne nasleduje po niečom: Vieťe dobre, čo to bou̯ za následok, že títo luďia museli ondlievať a otpadávať svojej práci (Trnie ZVO); Le_ňech to dobre vileží, abi ňemav násletki, abi ňezostav na plúcá, lebo čo (Lapáš NIT); Do chrípku prechodzí, má šelijaké násletki (Smolenice TRN)
následok m čo nasleduje po nej. príčine, dôsledok: na toto pozorujíc, ňesmeli pre mnohé, které predviďeťi musili, zlé následki svobodi svím reholníkum uďelovaťi pápeži (BR 1785); časom swogjm wec welká we swogjch následkoch byti muže (SJ 18. st)