násilie -ia s. použitie sily na donútenie, násilenstvo, násilnosť: fyzické n., donútiť n-ím; spáchať n. násilný čin
násilie -lia s.
násilie -lia s. (i na kom; proti/voči komu) ▶ použitie sily, (fyzických) donucovacích prostriedkov proti niekomu, násilne vykonaný, agresívny čin: fyzické, psychické, sexuálne n.; domáce n. konané v rodine na jej príslušníkoch; formy politického násilia; obete, prejavy násilia; rasovo motivované n.; použiť, zastaviť n.; páchať n. na deťoch, na ženách, voči ženám; odvliecť niekoho násilím; pod hrozbou násilia žiadal peniaze; násilím nič nedosiahneš; prevencia diváckeho násilia na štadiónoch agresívneho správania divákov; je stíhaný pre trestný čin násilia proti jednotlivcovi; Navyše, vodca mužstva, starší hráč musí mať prirodzenú autoritu a nesmie si ju vynucovať násilím. [VNK 2001] □ Verejnosť proti násiliu demokratické politické hnutie pôsobiace na Slovensku v r. 1989 – 1992 ◘ parem. násilie plodí násilie reakcia na násilný čin je vždy ďalšia krutosť
násilie 1. použitie donucovacích prostriedkov (obyč. fyzických) proti niekomu • násilenstvo • násilnosť: ak nepomôže presviedčanie, použijeme fyzické násilie, násilenstvo • teror (najostrejšia forma násilia): vládnuť terorom • terorizmus
2. výbuch agresívneho správania, najmä v súvislosti s negatívnou spoločenskou zmenou • násilenstvo • násilníctvo: ulice tých dní boli plné násilia, násilenstva, násilníctva • hrôzovláda • krutovláda • teror • terorizmus (vláda násilia): v krajine panovala hrôzovláda, krutovláda; vládol tam teror
násilie, -ia str. použitie donucovacích prostriedkov voči niekomu, nútenie, donucovanie, nátlak: telesné, duchovné n., použiť n., dopustiť sa n-ia na niekom; vyhrážať sa n-ím; podľahnúť n-iu, búriť sa proti n-iu; doviesť, priviesť niekoho niekam n-ím, zobrať niekomu niečo n-ím, donútiť niekoho k niečomu n-ím
násilie [-ie, -é, -í] s 1. uplatnenie fyzickej sily al. prevahy; násilný skutok, násilnosť: abychom geho násylym nehubili (BK 1581); widlicze pan Dlholuczkj bez nasilj wipustil (DRAŽKOVCE 1727) bez odporu; z násilim wylomily dwere (PeP 1770) L. n. (u)činiť a. komu, čomu násilne zaobchádzať s niekým, s niečím: Pysmu swatemu na mnohich mystech nasily čyny (SK 1697); syn ten, prigduce ožraly domů, matce swe nesslechetne nasily učinit chtel (HPP 1754); nekterj od žalosti žiwotu swemu nasilj učiniti chteli (PT 1796) chceli si vziať život b. na kom znásilniť niekoho: na cyzych zenach a chudych muoz nektery czlowiek vczyniti nasyle (ŽK 1473) 2. nespravodlivosť, krivda: cýrkew násylj a nesprawedliwost trpela (ST 1797) 3. prinútenie, nátlak: spitugem tebe, gestliže tuto N. sobe za manželku bez prinuzeny a nasily pogieti chczess (BAg 1585); (obžalovaný) nye z nasylia byl k tomu nuczeny (ILAVA 1651) 4. vynaloženie sily, úsilie, námaha: knyez tym nagwetssim mysle a tyela násilym za czicze spaseny orodowal (PeP 1770)