nájom -jmu m. dočasné užívanie niečoho za odmenu majiteľovi: mať v n-e garáž
□ dať do n-u prenajať; vziať do n-u (záhradu) (pre)najať si;
nájomný príd.: n-á lehota, zmluva; n. pomer; n. dom s prenajímanými bytmi
nájom nájmu pl. N nájmy m.
nájom nájmu pl. N nájmy m. 1. i práv. ▶ zmluvne dohodnuté prenechanie určitej hnuteľnej al. nehnuteľnej veci na dočasné užívanie nájomcovi za odplatu (nájomné): krátkodobý, ročný, viacročný n. bytu; dlhodobý n. pozemku; n. nehnuteľnosti; n. dopravného prostriedku; predmetom nájmu boli nebytové priestory; vypovedať, zrušiť, predĺžiť n.; uzavrieť zmluvu o nájme; regulácia cien nájmov budov školských zariadení □ dať do nájmu prenajať niekomu; vziať do nájmu najať si, prenajať si na užívanie; mať v nájme prenajímať si 2. ▶ poskytovaná odplata za používanie veci, nehnuteľnosti prenechanej na dočasné používanie; syn. nájomné: pravidelne, včas platiť n.; zaplatiť iba polovicu nájmu; n. za garáž stúpol na dvojnásobok; dohodnúť sa s prenajímateľom na výške nájmu; našiel si útulný byt s pomerne nízkym nájmom
nájomné poplatok za nájom, za prenajatie • hovor. nájom: platíme vysoké nájomné, vysoký nájom • hovor. bytné (nájomné za byt) • hovor. zastar. činža (nájomné za byt) • zastaráv.: árenda • árendovné
nájom 1. dočasné užívanie niečoho za poplatok vlastníkovi: mať v nájme záhradu • zastaráv. árenda: vziať si niečo do árendy • zastar. pacht: dať roľu do pachtu
2. p. nájomné
nájom, -jmu m.
1. požičanie niečoho na určitý čas za dohodnutú odmenu: vziať niečo do n-u, dať niečo do n-u, mať v n-e byt, dom, pozemok; práv. predmet n-u;
2. zastar. v spojeniach chodiť do n-u (Podj.), chodiť na n. (Taj.) dávať sa najímať na prácu;
3. zastar. nájomné: Vyčítal som nájom za celý mesiac. (Kuk.);
nájomný príd.: n-á doba na ktorú sa niečo prenajíma; n. pomer medzi nájomníkom a prenajímateľom; n. dom s bytmi, ktoré sa prenajímajú; n-á zmluva o nájme
nájom m. miest. strsl, zsl dočasné užívanie niečoho za dohodnutú odmenu majiteľovi; prenájom, podnájom: Rola višla na nútení nájem (Skalka n. Váh. TRČ); Bívaní zme nemali svoje, bívali zme v nájme (Báhoň MOD); drahí nájom (Martin)
nájom [-om, -em] m 1. zjednanie sa na nej. činnosť za odmenu: ya chcem w tomto powolanj wogenskom podla rozkazu a nagmu pocliweho mesta nie uczekacz, ale staly bicz a zustacz až do koncza (BARDEJOV 1639) L. hospodar stogicým na nagmu mluwjl: Čož tu stogite zahalagjce (PW 1752) zjednaným, najatým 2. prenajatie niečoho za poplatok: dano mu (Michalovi Markušovi) od nagmu konya fl 2 (ŽILINA 1705); eloco: na arendu dát, w nagmu propugčiti (WU 1750) 3. odmena najatému za prácu, mzda, plat: O naygmu zasluzenem. Zadny nema sobie zwlasscznych pastyrzu gednati, czym by chtiel pastyrzsky nagem vmenssyti (ŽK 1473); (robotník) muože swug nagom od sstelliere hodne žadatj (BAg 1585); wyprawyl sem Mossowczanow, kterych som nagal, dal som gym naymu f 9 (MOŠOVCE 1647); co chodylj dwa koče pre wina, muselj sme nagom daty 10 wonassow (Č. BREZOVO 1755); (služobná čeľaď) od gedneho pana aneb gazdu k druhemu az dotud behagi, dokud gim negwetssj a nemirna conventia aneb nagom zaslibena nenj (Kur 1795)