nádvorie -ia s. väčšie priestranstvo medzi budovami tvoriacimi celok, veľký dvor: n. zámku, továrenské n.;
nádvorný príd.: n. priestor
nádvorie -ria -rí s.
nádvorie -ria -rí s. ▶ väčšie upravené priestranstvo patriace spravidla k reprezentatívnej budove al. ku komplexu nejakých budov, veľký dvor: hlavné hradné n.; vstupné n. paláca; radnica, renesančná stavba s vnútorným arkádovým nádvorím; prejsť dolným nádvorím hradu, zámku; Z vodárenskej veže na nádvorí kasární sa večer čo večer ohlášala poľnica. [L. Ballek]; Najskôr na nádvoriach škôl a potom aj v triedach začal pulzovať ten charakteristický ruch detskej riavy. [PV 2000]
nádvorie, -ia str. väčšie priestranstvo pri budove (napr. pri zámkoch, hradoch a veľkých stavbách), veľký dvor (obyč. z viacerých strán obkolesený stavbami): hradné, zámocké, továrenské n.;
nádvorný príd.
nádvorie s. čiast. strsl časť domu odo dvora: Dva razi do roka zme obielili nádvoria (Ludrová RUŽ), Omazala nádvoria (Mošovce MAR); nádvorá (Hor. Lehota DK); nádvoria (Králiky BB)
nádvorie [-ie, -ia] s priestranstvo medzi budovami, veľký dvor: Mikulass z swimi towarissmi wen z domu geho wissli na nadworia (ZÁBORIE 1662); kdy čelad mlada z nadworia a medzy nima y Jano Belan dnu wchadzely, tenže Praszrejka Martin na lawiczu wiskočil a mluwil (BLATNICA 1734); (husári pivo) y po nadwory rozwassaly (RUŽOMBEROK 1762)