násada -y -sad ž.
1. odb. žrď, žŕdka na držanie nástroja: n. sekery porisko; n. kosy kosisko
2. hyd., poľov. vajcia nasadené na liahnutie, podsada
3. ryb., poľov. mladé ryby al. poľovné zvieratá určené na zvýšenie a zlepšenie chovu
4. ovoc. súhrn vyvíjajúcich sa pukov al. plodov;
násadový príd.: n-é ryby;
násadka -y -diek ž.
1. zdrob. k 1
2. násada (význ. 1)
násada -dy násad ž.
násada -dy násad ž. 1. ▶ tyč, žŕďka, na ktorú je nasadený nejaký pracovný nástroj, rúčka: drevená, hliníková n.; teleskopická n.; n. sekery porisko; n. na lopatu, kladivo, metlu; zmeták s násadou 2. ▶ vajcia znesené do hniezda al. podsadené pod kvočku, podsada: hniezdo si vtáky stavajú alebo upravujú na násadu; vtáčia matka zahrieva násadu 3. ryb. ▶ mladé ryby určené na zvýšenie a zlepšenie chovu: n. hlavátky, kapra; vysádzať dvojročnú násadu pstruha; vpustiť násady rýb do rybníka; produkcia násad na zarybňovanie rybárskych revírov 4. ovoc. ▶ súhrn vyvíjajúcich sa pukov al. kvetov na rastline: bohatá, nadmerná n. pukov; n. hrozna; regulovať násadu kvetov správnym rezom; Stromy môžu utvoriť 3- až 10-násobne viac kvetných púčikov v porovnaní s optimálnou násadou plodov. [NP 1989] ▷ zdrob. k 1 ↗ násadka
držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)
násada p. držadlo
násada1, -y, -sad i násadka, -y, -diek ž. žrď, žŕdka (obyč. drevená), do ktorej al. na ktorú je nasadený nejaký nástroj, držadlo, rúčka, rukoväť: n. lopaty, dláta
násada2, -y, -sad ž.
1. hyd. poľov. vajcia znesené do hniezda al. podsadené pod kvočku;
2. ryb. poľov. osobitne vypestované mladé ryby al. iné zvieratá, ktoré sa na zlepšenie al. rozmnoženie chovu vypúšťajú do riek, rybníkov al. do poľovných revírov;
3. ovoc. množstvo vyvíjajúcich sa kvetov, plodov al. pukov na rastline;
4. technol. hmota, ktorá sa stáva základom pre vznik al. výrobu niečoho;
násadový príd. k 1, 2: n-é vajcia, n-é ryby
násada ž. 1. remes. obyč. drevená rukoväť rôznych nástrojov (napr. kladiva, sekery, dláta ap.), rúčka: štemplíg z násadou (Istebné DK); násada (Kameňany REV, Valaská BRE, Malacky); nasada (Hôrka POP) 2. súčasť saní, drevená žŕdka, ktorá spájala krivice: násada (St. Turá NMV, Bošáca TRČ); nasada (Michaľany TRB) 3. súčiastka železných pluhových koliesok: násada (Malacky) 4. polosuché seno zhrabané na menšiu plochu v tvare štvorca al. obdĺžnika na dosušenie: Pokosenuo sa pohrabe najpru do násadou (Pečenice LVI); násada (Jelšava REV) 5. množstvo vyvíjajúcich sa kvetov na rastline: Pekná násada (hrozna) sa ukazuje, kebi to vidržalo (Suchá n. Par. TRN) 6. vin. odroda, druh hrozna: Visadzíme tam skoré násadi (Dol. Orešany TRN); Budu miet piekné hrozni, já sem si vibrál pieknú násadu (Skalica)
násada ž 1. mladé rybky nasadené do rybníkov na chov: horny (rybník) bez nasady zustawa (SKALICA 1687); o nasadje ribniku (Kal 18. st) 2. väčšie množstvo zasadených rastlín al. stromov: multae vegetabilia plantata: násada (PD 18. st)