nárožie -ia s. roh budovy al. ulice;
nárožný príd.: n. dom
nárožný -ná -né príd.
nárožný -ná -né príd. 1. ▶ umiestnený, nachádzajúci sa na rohu, rožný, rohový: nárožná izba; kaštieľ so štyrmi nárožnými vežami; dom zdobí výrazný n. arkier; Trojpodlažná nárožná budova je prirodzene začlenená do kompaktnej uličnej zástavby mestského centra. [CN 2009] 2. ▶ spevňujúci, vystužujúci roh: nárožné kvádre; nárožná lišta
nárožný p. rožný 1
rožný 1. ktorý je na rohu • rohový • nárožný: rožný, rohový, nárožný dom
2. p. rohatý 1
nárožie, -ia str. vonkajšia strana rohu domu, roh domu; roh vytvorený pretínajúcimi sa dvoma ulicami: n. domu; Na nárožiach ulíc čítame strakaté plagáty. (Al.);
nárožný príd. n. dom rohový, stojací na rohu dvoch pretínajúcich sa ulíc; n-é okno rohové, na rohu domu; n. kameň rohový, chrániaci roh domu pri zemi
nárožný príd. ktorý je na rohu, rohový: A te_narožni budinek, to jeho (Krížovany PRE)
nárožný príd uložený na rohu, rohový: kniha z prackamj medenimj anebo stusskamj a puklami narožnjmi (OP 1685); angularis: uhélny, nárožny (KS 1763); x. pren Krystus bol narožnim kamenem czirkvy (SJ 18. st) základom L. frontatus lapis: nárožny kameň (KS 1763) P. atpn Andreas Narosny (ŽIAR n. H. 1572 U1)