modus -du m. (lat.)
1. kniž. obyč. v spoj. m. vivendi spôsob spolunažívania
2. lingv. slovesný spôsob
modus modu/modusu pl. N mody/modusy m. (spôsob)
modus -su pl. N -sy m. (hodnota v štatistike)
modus modu/modusu pl. N mody/modusy m. ⟨lat.⟩ 1. odb. ▶ spôsob existencie al. stavu niečoho; spôsob fungovania niečoho, chod, režim: m. medziľudskej komunikácie; mody, modusy bytia, myslenia; zvyknúť si na istý životný m.; hokejový turnaj mení svoj herný m.; stroj pracuje v automatickom mode, moduse je nastavený na automatický režim; Organizátori o novom moduse [súťaže] ešte nerozhodli. [Sme 2003] 2. v spojení modus operandi [-d-] ▶ postup práce, spôsob fungovania niečoho: modus operandi každodenného života; dohodnúť si spoločný modus operandi; najlepším modom operandi je riadiť sa všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti □ práv. modus operandi páchateľa charakteristický spôsob páchania trestného činu 3. v spojení modus vivendi [-d-] ▶ a) spôsob života, jestvovania; spôsob vzájomného spolužitia, spolunažívania: nájsť prijateľný, vhodný, celospoločenský modus vivendi; hľadať modus vivendi s menšinovým obyvateľstvom; modom vivendi bol pre neho alkoholový únik b) práv., polit. dočasná medzinárodná zmluva upravujúca vzťahy medzi dvoma štátmi v ťažko riešiteľných otázkach: podpísať modus vivendi; roku 1928 československá vláda schválila text modu vivendi s Vatikánom 4. lingv. ▶ gramatická kategória spôsobu slovesného deja (v slovenčine zahŕňajúca oznamovací, podmieňovací a rozkazovací spôsob): ukazovatele času a slovesného modu 5. hud. ▶ stredoveká stupnica; stupnica s iným usporiadaním ako dur a mol: diatonický m.; dórsky m.; lýdický m. je plačlivý, smutný a pomalý 6. iba sg. G -su pl. N -sy mat., štat. ▶ hodnota kvantitatívneho znaku štatistického súboru, ktorá má absolútnu a relatívnu početnosť, t. j. vyskytuje sa najčastejšie: vzdialenosť mediánu od modusu; m. zárobku hodnota zárobku zamestnancov, ktorá sa vyskytuje najčastejšie
modus -du m. ‹l›
1. kniž. spôsob: životný m.; m. vivendi [ví-dí] spôsob spolužitia; filoz. spôsob existencie al. stavu nejakej veci; log. m. ponens pravidlo odlúčenia záverečného súdu z radu
2. mat. charakteristika štatistického súboru, hodnota kvantitatívneho znaku s maximálnou početnosťou
3. hud. (v menzurálnej hudbe) pomer medzi dĺžkou určitých notových hodnôt; stredoveká stupnica; (v súčasnej dobe) stupnica s iným usporiadaním ako dur a mol
4. lingv. slovesný spôsob
modus, -du m. odb. spôsob: m. vivendi úprava, spôsob spolunažívania (pôvodne medzi štátom a cirkvou);
log. spôsob úsudku hud. tónina, najmä v cirkevnej hudbe