mlyn -a m. stroje na mletie obilia al. iných hmôt; budova s týmito strojmi: vodný, parný m.; paprikový m.; viezť obilie do m-a
● → jazyk mu ide ako m.; → hnať niekomu vodu na m.; to mu je voda na m. výhodné; Božie m-y → melú pomaly, ale isto; bojovať proti → veterným m-om; prísť s → troškou do m-a;
mlynský príd.: m-é koleso
● ťaží ho to ako m. kameň veľmi; byť medzi dvoma m-mi kameňmi byť tlačený z dvoch strán
mlyn -na pl. N -ny m.
mlyn -na pl. N -ny m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ strojové zariadenie na mletie obilnín, najmä na múku al. na mechanické rozomieľanie iných tuhých látok (uhlia, rudy); objekt, budova s takýmto zariadením: automatizovaný m. so silom; papierenský m.; banské mlyny a huty; m. na uhlie; výstavba moderného mlyna; uviesť m. do prevádzky; Vysoké zrelé obilie čakalo na žatvu a na ďalšie spracovanie v mlynoch a pekárňach. [RAK 2002] 2. ▶ (v minulosti) drevená al. murovaná stavba s mechanickým zariadením na mletie obilnín, slúžiaca obyč. aj ako obydlie mlynára: vodný m. poháňaný vodným tokom; suchý m. na zvierací pohon; veterný m. ktorého lopatky poháňa vietor; klapot, klepot starého mlyna; voziť obilie do mlyna; Iba v Kubovej mlynici mráz vodu-teplicu nepremohol, a tak sa v jeho mlyne mlelo aj vtedy, keď mlynári pri iných potokoch museli čakať na slniečko. [A. Habovštiak]; Všade rozširovali, že v tom mlyne straší. [B. Belák]; Fungovala tu [v obci Šenkvice] tehelňa, parný mlyn, liehovar a škrobáreň. [F. Malík a kol.] 3. iba sg. ▶ spoločenská hra, pri ktorej dvaja hráči presúvajú kamene po hracej doske s 24 priesečníkmi s cieľom umiestniť tri kamene svojej farby vedľa seba a po vytvorení tzv. mlyna odobrať súperovi kameň: zahrať si m.; doma sme hrávali dámu, mlyn, žolíka aj kanastu ◘ fraz. melie ako mlyn al. jazyk mu ide ako mlyn al. hrub. huba mu ide ako mlyn veľa a rýchlo rozpráva; boj s veternými mlynmi boj, ktorý je vopred prehraný, márne, zbytočné, nereálne úsilie; bojovať s veternými mlynmi al. bojovať proti veterným mlynom zbytočne strácať energiu bojom proti nereálnym, nejestvujúcim prekážkam al. preludom, mylným predstavám; márne zbytočne bojovať; hnať niekomu vodu na mlyn svojím konaním podporovať niečie zámery; chodiť/prísť so svojou troškou do mlyna al. prispieť svojou troškou do mlyna podieľať sa na niečom; publ. krajina veterných mlynov Holandsko; to je voda na jeho mlyn to sa mu hodí ◘ parem. aký mlynár, taký mlyn povaha človeka sa prejavuje i v práci; Božie mlyny melú pomaly, ale isto každá krivda, nespravodlivosť sa raz potrestá; kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; po staršom do mlyna starší majú prednosť
mlyn, -a m.
1. strojové zariadenie na mletie a spracovávanie zŕn, najmä na múku al. na rozomieľanie iných hmôt; budova, v ktorej je mlyn: ručný, vodný, parný, veterný, valcový, guľový m., m. na cement; pustiť, zastaviť m., narážať vodu na m.; m. melie; klepot m-a; je tu ako vo m-e rušno, zhon; v hlave mi hučí ako vo m-e
● hnať niekomu vodu na m. robiť niekomu vhod, po vôli, pomáhať; to je voda na môj (jeho ap.) m. to mi (mu ap.) je vhod; hovor. melie ako m. veľa a rýchle rozpráva; bojovať proti veterným m-om proti ilúziám, vymysleným predstavám, zbytočne; hovor. pustiť si jazyk do m-a veľa rozprávať; hovor. chodiť s troškou do m-a prispieť maličkosťou; kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči (prísl.) s čím sa kto zapodieva, to zanecháva na ňom stopy; božie mlyny melú pomaly, ale isto (prísl.) o treste a odplate za vinu; aký mlynár, aký mlyn (prísl.) aký je človek, také sú aj jeho veci, jeho práca; mlynár sa vtedy prebudí, keď mu mlyn zastane (prísl.) ľuďom chýba to, na čo si zvykli; geol. ľadovcový m. otvor v ľadovci vymletý vodou a víchricami kameňmi;
2. druh spoločenskej hry: hrať m.;
mlynský príd. k 1: m. kameň, m. potok, m-é koleso, m-é výrobky; ťažký, veľký ako m. kameň, ako m-é koleso
● hlava sa mi krúti ako m-é koleso mám závrat; ťaží ho to ako m. kameň veľmi; byť medzi (dvoma) m-ými kameňmi byť pod tlakom (dvoch) protichodných tendencií
mín p. mlyn
mlejn p. mlyn
mlen p. mlyn
mlyn m. (mlín, mľin, mín, mlen, mlejn) 1. csl strojové zariadenie na mletie obilných zŕn na múku, šrot, krúpy; budova s týmto zariadením: Žito sa zomľelo vo mľiňe a potom ženi doma piekľi chľeba (Lišov KRU); A to bolo hádam aj osem kilometrou, čez horu, tanu popri mlejňe, choňíkom (Lešť MK); Právaťi zme choďievale tanu g lavici, aľe ňiekerej žene choďievale aj g mlenu (V. Lom MK); Tu boľi dva mľini na kameňe a potom spravel valcoví (Súľov BYT); Za naším humnom ból starí mlín (Vištuk MOD); To sa spravilo mliňe, také krúpi to boli (V. Maňa VRB); Minári nleli na vodze ve mínoch (Jablonové MAL); Idem do mu̯ina (Hlboké SEN); V mľiňe mľinar mľel zarno abo šrotoval (Smižany SNV); To tag mľinske koľeso išlo, bo to na vodze bul mľin (Kokšov-Bakša KOŠ) L. vrchoví mlin (Selec TRČ) - s vodným kolesom na vrchný pohon; vážní mlin (Bojničky HLO), váhoví mlin (Orechové TRČ) - riečny vodný mlyn na Váhu, ktorý stál na člnoch a na tuhú zimu sa vyťahoval na breh; šrotoví mlin (Šulekovo HLO) - zomieľajúci obilie iba na šrot; šoltíski mlin (Tvrdošín TRS) - patriaci kedysi šoltýsovi, richtárovi; potoční mlin (Sereď GAL), vodní mlin (St. Myjava MYJ) - poháňaný vodným kolesom; poveterní mlin (St. Myjava MYJ) - veterný mlyn; valcoví mlin (St. Myjava MYJ) - obilie drvia kovové valce; kašní mlin (Šulekovo HLO) - na výrobu kaše z obilných zŕn, na lúpanie prosa; dolinskí mlin (Brezová p. Brad. MYJ) - na spodnú vodu (v rovinatom kraji); visokí mlin (Hradište p. Vrát. SEN) - na vysokom spáde vody; spotkoví mlin (Timoradza BÁN) - s kolesom na spodný pohon; selláckí mlin - patriaci sedliackym spoločníkom; raľskí mlin (Habovka TRS) - patriaci majiteľom rolí; fertáloví mlin (Šoporňa ŠAĽ) - rozoberateľný lodný mlyn, skladajúci sa z drevených dielcov, fertálov; jednokameňoví mlin (Habovka TRS) - s jedným párom mlecích kameňov; mlin na prístavku (Kálnica NMV) - v období sucha mlel na vode pristavenej v mlynskom náhone F. chto mlín postavil, nech na ňom mele (Bošáca TRČ) - nech sa stará; každí najračiéj na svój mlín naháňá vodu (Bošáca TRČ) - myslí na seba; iďe mu jazik ako mľin (Rim. Píla RS), zna ľapotac jag mlin (Spiš. Podhradie LVO) - stále hovorí, rapoce; zatvor si uš tot mlin! (Revúca) - zmĺkni už; dobrí mlin šicko zemele (Rochovce ROŽ) - všetko strávi; po staršom do mlina, po mlačom do kostola (Jasenová DK) - prísl. (?) 2. čiast. jzsl ručný prístroj na viatie, čistenie zrna; vejačka, rajtár: Potom sa to vílo to obilé, to biu̯ vejací mu̯ín (Láb MAL); mlín (Blatné MOD) 3. čiast. jzsl ručný prístroj na mletie hrozna: Hrozne meleme na mline (Trakovice HLO); Voľakedi ňeboľi ťie mľini, to sa ľen dlávilo nohami (Žemberovce LVI) 4. spoločenská hra s kamienkami: Celí večér hrávali mlín (Šurany NZ)
mlyn m budova so zariadením na mletie obilia al. iných látok; toto zariadenie: Jacub gich (bratov) odbyl z uoczizne ze mlyna (ŽK 1455); podani w tom mlyne mlely (H. MIČINÁ 1570); mlyn ze wssym strogom (BYTČA 1606); mlyn o dwuch kamenoch (LIETAVA 1612); mlyn byl negprw ručny, zatjm koňsky, daleg wodny a lodny, okrutowy, naposledy wětrny (OP 1685); mola pneumatica: mlin powetrni (NP 17. st); negaký pocestný wedle weterního mlína idúce, wiďel, že mlinár kuká prez okno (BU 1795); mola trusatilis: z rukama obratny mljn, súl mlinny, pepr mlinny (KS 1763) ručný prístroj na mletie, mlynček F. kdo prwé do mlýna, prwe ze mlyna (SiN 1678) kto prv príde, ten prv melie; rýchly má prednosť, výhody; -ný, -ový, -ský príd: mlynny kamen (ŽK 1473); subscus ferrea: mlinowého kameňa zelezo (KS 1763); mljnské kolesa (MKH 1799); widel on (s. Ján) angela prostred neba letety y wizdwihel kamen welmy weliky mlinsky, ktery zhodel do more (MiK 18. st) L. m. zub črenový zub, stolička: posledné (zuby) k žúwanú, k rozetíraňú. Wolagú sa čerenowími a mlínskími, že to čiňá, čo mlinsky kameň ze zrnem (BN 1789) F. skusiss, gak mnozi skusily, že kdiž se z hhuw (hriechov) swich tesskich wispowedaly, tak sa gim zdalo, gakobi se znowu boly zrodily a gakobi gim ze srdca mlinski kamen zhozen bil (MiK 18. st) veľmi sa im uľavilo; gazdina oči gak mljnské kolesa naň (Salmovského) wytrčila (MKH 1799) veľké; subst mlynské s poplatok za mletie obilia: powinny budeme mitowe mlinske odplacat (D. STRHÁRE 1726)
mlynný, mlynový p. mlyn
mlynské p. mlyn
mlynský p. mlyn
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich