Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

milosť -i ž.

1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i

2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.; bez m-i nemilosrdne, neľútostne

3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.

4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.

5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)

● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu; vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas

milosť -ti -tí ž.

milosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ kladný citový postoj k niekomu nižšie postavenému, náklonnosť, priazeň, obľuba: preukazovať m.; U kráľa som v milosti, nuž mi rád splní moje želanie. [J. Štiavnický]
2. iba sg. ▶ citová účasť s niekým v jeho v bolesti, v nešťastí, chudobe a pod., súcit, zľutovanie, milosrdenstvo: žiť z milosti cudzích ľudí; byť odkázaný na niečiu m.; trpieť, znášať niekoho len z milosti ako nutné zlo, s ktorým sa treba zmieriť; učitelia ju len z milosti prepúšťali do vyššieho ročníka; v jeho očiach veľa milosti nenašiel; Ale niekedy nemala milostivá pani ani trochu milosti a odbila ma od dverí tým, že mi ich pred nosom zabuchla. [K. Tomaščík]
3. i práv. ▶ odpustenie trestu obvinenému al. odsúdenému, omilostenie, odpustenie: prosiť o m.; zamietnuť žiadosť o m.; Prezident udelil od začiatku funkčného obdobia 52 milostí. [VNK 2000] □ dostať milosť byť omilostený; dať milosť omilostiť, amnestovať
4. iba sg. náb. ▶ (podľa cirkví latinskej teológie) nadprirodzený Boží dar na dosiahnutie večnej blaženosti, Božia priazeň, láska; (podľa východných cirkví) akékoľvek Božie dobrodenie: m. Božia; božská m.; m. pomáhajúca aktuálna Božia pomoc v konkrétnych situáciách života; m. posväcujúca odpustenie hriechov, ktoré sa udeľuje prvý raz už pri krste; pomocné milosti; život v milosti; byť hodný milosti; chváliť Boha za jeho najvyššiu m.; vypadnúť z milosti Božej stratiť Božiu priazeň
5. i Milosť ▶ (v minulosti) titul panovníkov, šľachticov, cirkevných hodnostárov a pod.; úctivé oslovenie vyššie postavených osôb: cisárska m.; vaša kráľovská, grófska m.; jeho m. knieža; (v oficiánom písomnom styku i) cisárska M.; Vaša kráľovská, grófska M.; Jeho M. knieža; súhlasím s Vašou/vašou Milosťou/milosťou; prosíme Vaše/vaše Milosti/milosti o ochranu □ hist. z Božej milosti kráľ z Božej vôle, titul ranonovovekých a stredovekých kráľov
◘ fraz. bez milosti bez zľutovania, neberúc ohľad na nič, nemilosrdne, neľútostne, kruto (niekoho vyhodiť, potrestať, zbiť); byť vystavený/odkázaný na milosť a nemilosť niekoho závisieť od ľubovôle niekoho, nemať možnosť sa brániť; rana/úder z milosti rázne ukončenie utrpenia; iron. robiť niekomu milosť preukazovať blahosklonnú láskavosť, vychádzať niekomu v ústrety (s odtienkom nadradenosti, zhovievavosti); vydať niekoho, niečo na milosť a nemilosť nechať niekoho, niečo napospas, ako obeť; vydať sa niekomu na milosť a nemilosť plne sa niekomu odovzdať, vzdať sa, súc si vedomý rizika, že daný človek môže situáciu zneužiť; vziať niekoho na milosť a) odpustiť niekomu b) začať niekoho brať na vedomie ◘ parem. lepší kúsok chleba z práce než pečienka z milosti

milosť, -ti ž.

1. priazeň, blahosklonnosť, obľuba, ktorú osoba vyššie postavená preukazuje osobe podriadenej: byť, žiť, nebyť u niekoho v m-i; dať niečo niekomu, dostať niečo od niekoho z m-i; hovor. žiak prešiel len z m-i; bez m-i nemilosrdne, bezohľadne; expr. nechcem m-i odmietam pomoc poskytovanú z ľútosti; hist. kráľ z božej m-i titul stredovekých kráľov;

2. odpustenie trestu, omilostenie: žiadať si, dostať m., udeliť niekomu m.; vyžiadať si poslednú m. (Dobš.) možnosť odsúdenca vysloviť posledné želanie

● prijať niekoho na m. udeliť mu odpustenie, odpustiť; vydať niekoho na m. a nemilosť niekomu napospas;

3. zastar. milota, pôvab: O, keby nie tak milosť jednej tváre! (Hviezd.)

4. zastar. láska: (Mládenec) vidí milosť svoju sklamanú. (Kal.)

5. zastar. (pís. i Milosť) titul al. oslovenie feudálov, šľachticov a cirkevných hodnostárov: kráľovská, kniežacia m. (M.); jeho milosť pán Bešeňovský (Kal.)

vašnosť, -ti ž. (čes.) kniž. zastar. Vaša milosť (úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby): Vašnosť, len sem nech sa podíva! (Hviezd.) Budem tak smelým, keď ráčia dovoliť, vašnosti. (Škult.)

milosť ž.
1. priazeň, blahosklonnosť: Miloždž u boha aj u ludži (Sirk REV); Z velkú miloscu ma prijal (Blatné MOD)
2. odpustenie trestu, omilostenie: Tašľi prosiťi voľáku milos (Lešť MK); Dostál milosc (Kameňany REV); Ani len milozd nedostal (Val. Belá PDZ)
F. čakadz milosc (Kluknava GEL) - žart. čakať na výplatu; to mam už višo milosci (Sobrance) - vyše hlavy; ňeňije milosci aňi do hrsci (Bošáca TRČ) - niet vôbec zľutovania
3. čiast. zsl v spoj. božé milosci (Vištuk MOD); boží miu̯osci (Stupava BRA) - druh sladkého pečiva, praženého na masti

milosť [-sť, -sc] ž
1. láska, ľúbosť: milostís’ mne ranila, milostí sem k ní naklonen (ASL 1603-04); nema mylost oczj, skussenost to sweczj (BV 1652); Venus: bohine milosti (DSL 18. st)
L. kvet m-i bot láskavec chvostnatý Amarantus candatus: amaranthus: kwet milosti (FO 1737); amarantum purpureum, flor amor: kwet mylostj (NH 18. st); m. božia bot ránhoj horský Sideritis montana: sideritis: milost božj (KS 1763)
2. pôvab: zdaliss ti milost tela sweho nepredloži? (MK 18. st)
3. priazeň, blahosklonnosť, obľuba, ktorú vyššie postavená osoba preukazuje osobe podriadenej: abychom spolu s nijmi tweho blahoslawenstwy a žiwota wecžneho dosahnuti mohly skrze milost tweho sina G. K. (BAg 1585); (Kristus) z milosti sweg posila dary lidem (TC 1631); (páni) bez milosti nakladali s nami (DRIENČANY 1683 LP) nemilosrdne, bezohľadne; jestliže patróni velkí jsú páni, ke kterím nemúžú tak dúverňe vcháziťi a jím se timito takími službámi do milosťi porúčaťi, ňech sa jen oficírkum porúčajú (BR 1785)
L. náb m. božia, božská nadprirodzený duševný dar, ktorý Duch svätý udeľuje na spasenie: o, verny kresťane, tvé náboženstvo všetko stane, ač milost božie tebe odstúpi a skařédy diabel k tobě pristúpi (ASL 14. st); wsichny my zadame rowne, abichom radost, milost bosku obdrzat mohlj (Káz 18. st); m. pomáhajúca božia pomoc ku spaseniu: skrze krst swatý, skrze birmowánj dostawáme pomahagjce milosti, aby sme w gakémkoli nebezpečenstwy wjru Krystowu s. katolickú wyznawati mohli (PW 1752); m. posväcujúca odpustenie hriechov (aj dedičného), kt. sa udeľuje prvý raz pri krste: swátosti tito skrze zásluhy Krystowé milost bozsku w nás plodiá, a sýce mylost poswecugjcu poswecugu a očistugu (PW 1752); kráľ z božej m-í titulovanie stredovekých kráľov: my, Mathiass, z bozie milosti kral (L. JÁN 1480 SČL)
F. vypadnúť z m-i koho stratiť priazeň niekoho: od pannj swojéj sskaredne obžalowan, z milosty pána wypadel (PrW 1780); byť v m-i komu v obľube: bgela barwa knězum gest w mylosťi (CP 1757)
4. Jeho, Vaša M. titulovanie al. úctivé, ponížené oslovenie feudálneho pána: ktoz by se k Geho Milosti vtekl (ŽK 1473); s tym Wassu Mylosc Panu Bochu poruczam (CHMEĽOV 1577 E); zdravi dobreho Vašim Milostiam oferujeme (ŇARŠANY 17. st LP)
5. odpustenie trestu, omilostenie: ymame k milemu Panu Bohu vtieczy a geho za milost a za odpusstenij hrijchow nassijch žadati a prositi (BAg 1585); wrchnost gemu milost nad prawo ucziniti račila (PEZINOK 1647); (páni) protiwnjkum žádne milosti neuďelugu (SlK 176680); lotr za milost prosyl (StN 1785)
F. prijať, prijímať na m. koho odpustiť, odpúšťať niekomu: na milost nas Krystus prigima (BAg 1585); račyly ste mne na mylost prygaty (B. ŠTIAVNICA 1600)