Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

miera -y mier ž.

1. rozsah, veľkosť, rozmery dané v istých jednotkách: šaty na m-u; peňaž. úroková m.; ekon. m. nadhodnoty

2. jednotka merania: plošná, dĺžková, dutá m.

3. mierka (význ. 1)

4. primerané množstvo, rozsah niečoho: mať veľkú m-u zodpovednosti; do istej m-y čiastočne; v plnej m-e celkom; do akej m-y do akého stupňa; (piť, pracovať) s m-ou primerane, nie priveľa

● vyviesť z m-y z rovnováhy; uviesť na pravú m-u opraviť; → merať každému rovnakou, inou m-ou; všetko s m-ou netreba nič preháňať;

mierový² príd. k 2

mier -u L -i m.

1. stav bez vojny: nastoliť m., zabezpečiť v oblasti m., žiť v m-i

2. dohoda o skončení vojny: uzavrieť m.

3. stav bez sporov, pokoj, zhoda: m. v rodine, m. duše;

mierový¹ príd. k 1, 2: m-é úsilie, hnutie; m-á zmluva

mierový -vá -vé príd.

mierový -vá -vé príd. 1. ▶ súvisiaci s mierom, stavom bez vojny; jestvujúci al. konajúci sa v období mieru; op. vojnový: m. stav; mierové časy; mierové spolunažívanie národov; mierové budovanie spoločnosti; mierové využitie jadrovej energie na nevojenské účely; Rozpamätajte na na prvú, mierovú jar. [J. Patarák]
2. polit. ▶ namierený proti vojne: svetové mierové hnutie hnutie za udržanie svetového mieru, v súčasnosti zamerané najmä proti atómovým zbraniam, vojenským základniam a veľkým vojenským cvičeniam; m. pochod; mierové manifestácie; mieroví aktivisti
3. polit. ▶ usilujúci sa o nastolenie al. udržanie mieru, o pokojné riešenie medzinárodných problémov: m. kongres; mierové jednotky OSN; mierová zmluva; mierové návrhy; rozmiestnenie mierových síl; príprava vojakov na mierové misie; oživiť m. proces na Blízkom východe; zvýšiť počet vojakov v mierových operáciách □ hist. Trianonská mierová zmluva zmluva upravujúca hranice maďarského štátu po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne (podpísaná v r. 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku)
4. ▶ nevzťahujúci sa na vojsko, na armádu; uskutočňujúci sa bez vojenskej pomoci: mierové urovnanie konfliktu; riešiť krízu nevojenskou, mierovou cestou
5. ▶ nevyvolávajúci konflikty, nezhody, spory, bezkonfliktný, pokojný, mierumilovný: Priamy útok sa zrejme nechystá. Ja sám ostávam, kde som, aby som ozrejmil svoje mierové úmysly. [A. Vášová]; Námestie bolo pokojné a mierové. [E. B. Štefan]

miera, -y, 6. p. -e, 2. p. mn. č. mier ž.

1. nástroj na určovanie rozmerov, na meranie: m. na drevo;

2. jednotka merania: dĺžková, plošná, priestorová m., pozemková m.; duté m-y; metr. veršová m. metrum;

3. rozmery, veľkosť udaná v ustálených mierových jednotkách: šaty na m-u šité podľa telesných rozmerov; krajč. brať m-u zisťovať na ľudskom tele rozmery potrebné pre strih;

4. zastar. nádoba veľkosti asi 65 litrov na meranie sypkých hmôt;

pren. množstvo, ktoré táto nádoba obsiahne: m. pšenice, hrachu;

5. zastar. plošná miera v rozsahu asi dve desatiny hektára, merica: dve m-y poľa;

6. (primerané) množstvo, rozsah niečoho: plná, obmedzená, nepatrná, rozhodujúca m.; v plnej m-e celkom, úplne; v akej m-e, do akej m-y do akého stupňa, nakoľko; mať do istej m-y pravdu v istom zmysle, čiastočne; peňaž. úroková m. výška úroku; mat. najvyššia spoločná m. najväčšie číslo obsiahnuté bez zvyšku v niekoľkých číslach; ekon. m. nadhodnoty pomer nadhodnoty k premenlivému kapitálu

● mať dobrú, slabú m-u dobre, zle merať; miera je dovŕšená koniec zhovievavosti, trpezlivosti; pracovať s m-ou neprepínať; prekročiť m-u prepínať; bez m-u nemierne; vyše m-y nadbytočne; vojak pod m-u nedosahujúci výškový priemer; vyjsť z m-y neovládať sa;

7. meradlo, prostriedok hodnotenia, kritérium: merať podľa rovnakej (jednej) m-y, rovnakou m-ou hodnotiť podľa rovnakých kritérií;

mierový² príd. k 1-3

mierový¹ p. mier

mierový² p. miera

mier, -u, 6. p. -i m.

1. stav bez vojny, bez bojov, pokoj zbraní; pokoj: svetové hnutie obrancov m-u; boj za (svetový) m.; pásmo m-u, krajiny m-u, tábor m-u mierumilovné štáty na čele so Sovietskym sväzom; žiť v m-i bez vojny; pren. žiť s niekým v m-i dobre spolunažívať; ponúkať niekomu m. a priateľstvo priateľské spolužitie;

2. dohoda o skončení bojov, vojny, nepriateľstva: žiadať, uzavrieť m.; kompromisný m., separátny m.; hist. Versailleský m., Satmársky m.;

3. ticho, pokojný výzor, duševná vyrovnáňanosť: m. jarného rána, m. čela (Sládk.), duševný m.;

mierový¹ príd.: svetové m-é hnutie, m-é časy, m-é budovanie, m-é zmluvy, rokovania, m-é podmienky; m-á výroba (op. vojnová) pre potreby mierového budovania

miera ž.
1. rozsah, veľkosť, rozmery: Bez miari ti ani edon krajčír šati neušije (Rochovce ROŽ); Mustr spravíme na míru zákazňíka (Hlboké SEN); Šuster šije eśči dňeska čižmi na miru (Spiš. Štvrtok LVO)
L. zav mu mieru (V. Bielice TOP) - zisťoval mu rozmery potrebné na strih
F. Pánbuch z ňeho miru stracil (V. Šariš PRE) - je veľmi vysoký; berú mu na gace miéru (Bošáca TRČ) - žart. bijú ho
2. jednotka merania: Volakedi boli šelijaké miéri aj na role aj na váhi aj na inšé (Brestovany TRN)
3. primerané množstvo, rozsah niečoho: Šecko sa mosí z míru dávat, lebo hned bi sa to pokazilo! (Vištuk MOD)
F. nepozná v ničo_míru (Lukáčovce HLO) - všetko robí prehnane; viňie_z mieri (Rim. Píla RS) - nahnevať; v dobré miere prišli s krščena̋ (Sása REV) - v dobrej nálade; mal vera poradnu miru (V. Šariš PRE) - dobre si vypil, opil sa; gdo straťí mieru, to nie je človek (Sliače RUŽ) - o opilcovi
4. zariadenie na meranie, mierka: To uš po starém bola taká míra, tam f šope mali (Ružindol TRN); No ta už zme taku miru maľi (Baldovce LVO)
L. polla miéri oka (Chocholná TRČ) - odhadom
5. nádoba na meranie obilia: Miera mala šezďesa̋d ľitrou (Beňova Lehota DK); miera (Blažovce MAR); mierový príd.
L. mieroví kuoš (Pukanec LVI) - s istým obsahom, slúžiaci na určenie obsahu

mierový p. miera