metóda -y -tód ž.
1. ved. postup pri získavaní poznatkov: induktívna, deduktívna m.
2. premyslený postup (práce) na dosiahnutie istého cieľa: liečebná, vyučovacia m., m-y riadenia;
metodický príd.: m-é pomôcky, m. postup;
metodicky prísl.;
metodickosť -i ž.
metóda -dy metód ž.
metóda -dy metód ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ ustálený spôsob istej praktickej al. myšlienkovej činnosti, ktorý umožní dosiahnuť cieľ, vyriešiť nejakú úlohu, problém: pracovná, výchovná, výrobná, kontrolná m.; umelecká, tvorivá m.; nespoľahlivá, osvedčená liečebná m.; netvorivá, neproduktívna m. výskumu, vzdelávania; vyšetrovacia m. vnútorných orgánov; moderné metódy riadenia; netradičné metódy práce s mládežou; osvojiť si, hľadať vhodné metódy; zaviesť novú metódu; m. sa rýchlo ujala, zaužívala 2. ▶ premyslené konanie na dosiahnutie niečoho, spôsob, postup: nepomáhali žiadne presvedčovacie metódy; museli zmeniť doterajšie donucovacie metódy; skúšal, používal oveľa rafinovanejšie metódy zvádzania, zastrašovania; Čuš! Mám svoju metódu, každý musí mať svoju metódu, taktiku. [L. Ťažký]; Do všetkého bude pchať nos a zavádzať svoje metódy. [H. Dvořáková] 3. odb. ▶ vedecký, zámerný a systematický postup, ktorým sa získavajú, klasifikujú a vysvetľujú nové vedecké poznatky o skúmaných javoch a predmetoch: syntetická m. založená na syntéze, zovšeobecnení; analytická m. založená na rozklade celku na jednotlivé časti; deduktívna m. založená na dedukcii, odvodzovaní jednotlivých prípadov zo všeobecných poznatkov; deskriptívna m. založená na opise sledovaného javu; experimentálna m. založená na opakovateľnom a overiteľnom experimente; postupovať vylučovacou, porovnávacou metódou; objekty pozorované modernými astrofyzikálnymi metódami; získané údaje sa spracúvajú štatistickými metódami
metóda -y ž. ‹g›
1. spôsob, ako dosiahnuť nejaký teoretický i praktický cieľ: liečebná m.; m. vyučovania; výrobná, experimentálna, inovačná m.
2. filoz. racionálne rozvrhnuté dáta, spôsob, postup, ako pomocou určitých princípov dosiahnuť pravdivé poznanie; mat. m. najmenších štvorcov (pri vyrovnávacom počte); log. axiomatická m. spočívajúca vo výbere takých výrokov danej teórie (axiómov), z ktorých možno vyvodiť pokiaľ možno všetky pravdivé výroky tejto teórie; výp. tech. m. analýzy kritickej cesty spôsob použitia sieťových grafov pri plánovaní, kontrole a i.; poľn. m. rezerv pri šľachtení rastlín; m. plemenitby hospodárskych zvierat; geol. geochemická m.
metóda plánovité konanie na dosiahnutie cieľa • postup • spôsob: nepáči sa mi jeho metóda, postup, spôsob výkladu • cesta: dosiahnuť niečo pokojnou cestou
p. aj spôsob
spôsob 1. premyslené konanie pri práci na dosiahnutie niečoho: spôsob výroby; robiť niečo novým spôsobom • metóda: moderné metódy riadenia • postup (ustálený spôsob práce, konania): osevný postup; schváliť postup delegácie • hovor. systém: takýmto systémom stavba nebude nikdy dokončená • hovor. fortieľ
2. p. charakter 2 3. p. správanie
metóda, -y, -tód ž. cieľuprimeraný zámerný postup, spôsob práce al. spôsob získavania nových poznatkov: pracovná, liečebná, vyučovacia m.; vedecká, štatistická, formálna m.; odb. induktívna, deduktívna, analytická, syntetická m.; marxistická, dialektická m.;
metodický príd.: m. postup podľa určitej metódy; m-á chyba z hľadiska metódy;
metodickosť i metodičnosť, -ti ž. metodický postup