merací príd. určený na meranie: m. prístroj, m-ia technika
merací -cia -cie príd.
merací -cia -cie príd. odb. ▶ súvisiaci s meraním, určovaním hodnoty nejakej veličiny (miery, intenzity, rozmerov a pod.); slúžiaci na meranie, merný: automatizovaný m. systém; meracia metóda určenie hodnoty veličiny jej porovnaním so zvolenou jednotkou; meracia jednotka špecifická hodnota fyzikálnej al. technickej veličiny, s ktorou sa porovnávajú iné hodnoty veličiny toho istého druhu; citlivý, moderný m. prístroj; meracia sonda; meracia stanica; obsluha meracej techniky; kontrola meracích zariadení; vyznačiť meracie body; merať dĺžku meracím pásmom (oceľovým) zvinuteľným meradlom
merací určený na meranie • merný • meračský: meracie, merné prístroje; meracia, meračská technika • nivelačný (určený na meranie výškových rozdielov na zemskom povrchu): nivelačné zariadenie
merací, -ia, -ie príd. určený na meranie: m. prístroj, m-ia tyč, m. pás