mečiar -ra pl. N -ri m. (remeselník)
mečiar G a A -ra pl. N a A -re m. (ryba)
mečiar1 -ra pl. N -ri m. ▶ (v minulosti) remeselník vyrábajúci bodné a sečné zbrane (meče, šable, kordy, dýky a pod.): dielňa majstra mečiara; povestní košickí mečiari; Vo vyhni nad ohňom mečiari búchali do rozpáleného železa. [Z. Zguriška]
mečiar2 G a A -ra pl. N a A -re m. ▶ veľká morská ryba žijúca v oceánoch trópov a subtrópov s nápadne pretiahnutou hornou čeľusťou, podobnou úzkemu meču al. kopiji: zápas mečiara so žralokom; mečiare sa obvykle živia iba menšími rybami □ zool. mečiar obyčajný Xiphias gladius
mečiar, -a m. stredoveký remeselník vyrábajúci meče a podobné zbrane;
mečiarsky príd.;
mečiarstvo, -a str. zamestnanie mečiarov, výroba mečov
mečiar [me-, mä-; -iar, -ier, -är, -ár, -ír] m remeselník vyrábajúci meče a zbrane: pany mistri metczierzy (TRNAVA 1549); y w Zawadcze mecžiare máme ((LIETAVA) 1617); macžiarowy platil richtar za posswy a paloss (ZVOLEN 1644); mačyar, kterj rassplom polaruge (KoB 1666); machaeropaeus: mečár, kdo zbrogu ďelá (KS 1763); -sky príd: remeslem swým mecžiarskim ((BYTČA) 1602); mečarsky towariss (TRENČÍN 1663); mesto mečarske, w kterem meče robá (KrP 1760) P. tpn villa Mesan Mečany (zaniknutá osada pri Piešťanoch 1113 CDSl)