Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

manžel -a mn. -ia m.

1. ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; muž: vziať si niekoho za m-a

2. iba mn. manželia zosobášená dvojica;

manželka -y -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi; žena;

manželský príd.: m. pár, m. stav;

manželsky prísl.;

manželstvo -a -tiev s. zákonité spojenie muža a ženy, manželský stav: šťastné m., uzavrieť m.

manželka -ky -liek ž.

manžel -la pl. N -lia m. 1. ▶ ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; syn. muž: verný, pozorný, vzorný m.; neverný, žiarlivý, násilnícky m.; zákonitý, bývalý m.; rozlúčka so zosnulým manželom; mať dobrého, starostlivého manžela; vziať si niekoho za manžela; tak ako my ženy potrebujeme priateľky, aj naši manželia potrebujú spoločnosť kamarátov; Prekvapilo ju, ako málo svojho manžela pozná. [S. Lavrík]; Manžel a manželka sú si rovní a majú voči svojim deťom rovnaké práva a rovnaké povinnosti. [As 2002]
2. iba pl. manželia ▶ zosobášená dvojica, manžel a manželka, muž a žena, manželský pár: mladí, starší, bezdetní manželia; rozvedení manželia; odlúčení manželia ktorí nie sú rozvedení, ale žijú oddelene; vzťahy medzi manželmi; rozhodnutie treba ponechať na manželov samých; šťastní manželia oslávili diamantovú svadbu; Dovolenkové dni pri mori dali obom manželom dostatok časového priestoru na analýzu ich doterajšieho života. [A. Habovštiak]
▷ manželík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. často iron.: poslušný m.; aký darček kúpiť milovanému manželíkovi?; manželíka treba vždy chváliť a povzbudzovať; manželíček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. expr., často iron.: Manželíček vybehne z izbietky, kde sa s ratoliestkami hral na Indiánov. [As 1993]; manželka -ky -liek ž. ▶ vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi: bola mu dobrou manželkou; vtedy sa zoznámil so svojou budúcou manželkou; premiér prišiel v sprievode manželky; V Bratislave korunovali jedenásť uhorských kráľov, jednu kráľovnú a osem kráľovských manželiek. [KSl 1967]; manželôčka -ky -čok ž. hypok. expr.: svojej tolerantnej manželôčke som za všetko vďačný

manžel, -a, mn. č. -ia m.

1. ženatý muž vo vzťahu k žene, s ktorou sa zosobášil: verný m., zákonitý m.; druhý m. s ktorým sa žena zosobášila ako vdova al. po rozvode;

2. len v mn. č. manželia, -ov m. manželská dvojica; manžel a manželka; muž a žena: mladí m-ia; hovor. žiť ako m-ia pohlavne žiť, pohlavne obcovať;

manželka, -y, -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k mužovi, s ktorým sa zosobášila;

manželský príd.: m-é spolužitie, m. styk, m. život; m. pár, m-á dvojica manželia; zastar. práv. m-é právo súhrn predpisov o manželstve; m-á zmluva, m. zväzok; arch. stav m. manželstvo;

manželsky prísl.

manželka, -y, -tiek hovor. manžeta ako vyhrnutá obruba na konci rukávov al. nohavíc; predĺžená zápästka rukavíc;

manžetkový príd.

manžel m. (malžen) ženatý muž vo vzťahu k svojej žene: To mój malžen má sestru Americe (Čičmany ŽIL); manželka ž. vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi: Čil má ďeťi o_dvúch malžeňek (Čičmany ŽIL); Dala to Janovéj malžence (Bošáca TRČ); manželík m. expr. zdrob.: Poton teda mój manželík prišiel zo Sibírije (Beckov NMV)

manželka [manželka, malženka, malžienka, malželka, malžonka] ž žena vo vzťahu k mužovi, s ktorým uzavrela manželstvo: Matieg Cowacz z Barboru, malzenku swu; poyal sobie za manželku Barboru oženil sa s ňou (ŽK 1464; 1479); kdyz by pany malzelky me Buoh neuchoval (B. BYSTRICA 1484); malzonka y z dzythkamy (BARTOŠOVCE 1554); Jokl Forman a geho malžienka (TRNAVA 1568); sestra manzelky meg (ANTOL 1571) švagriná; ňečy dcéru pjtati sebe za manžélku (KS 1763); wsecy pritom uctiwosti misime držaty wlastnu matyer mogeg manželky (KALINOVO 1778 E) svokru; -in príd privl: napomenuti manželkino (SK 1697); uxorius: manželkin brater (NP 17. st) švagor; -ôčka [-ečka] hypok: uxorcula: manžélečka, ženka, ženička (KS 1763)