mrva -y mŕv ž. pomrvené seno al. iné suché rastliny: ďatelinová, senná m.
mrva mrvy mŕv ž.
mrva mrvy mŕv ž. ▶ pomrvené steblá sena, slamy al. iných suchých rastlín: ďatelinová m.; m. voňavej trávy; kŕmiť dobytok mrvou; Spotil som sa a prach či senná mrva ma začínajú na pokožke štípať. [P. Jaroš]; Odvšadiaľ im [vojakom] trčí slama, voňajú mrvou. [L. Ťažký]; Metala [kobyla] zadkom do povaly tak, že z nej triesky fŕkali a sypala sa mrva. [J. F. Kunik]
mrva, -y, mŕv ž.
1. nadobro pomrvené steblá, napr. sena, slamy ap.: senná m.;
2. smeť, smietka: Skôr vidíme mrvu v oku blížneho ako brvno v oku svojom (bibl.) radšej si všímame cudzie malé chyby ako veľké chyby vlastné;
pren. malá, nepatrná vec: Tam výkruty a prekruty o mrvu. (Hviezd.)
3. nár. mrvy mrvance: rascovica s mrvami (Kuk.);
4. zried. mrvenica, trmavrma, tlačenica: V mrve sa mihne známa tvár. (Žáry)
merva p. mrva
mrva ž. (merva) 1. csl pomrvené steblá sena, slamy, nadrobno posekané drevo ap.: Mrvu z geťelini dán zožrať kravám na puodoj (Návojovce TOP); Pot kravi buďe dobrá aj mrva (Kokava n. Rim. RS); To drevo je samá mrva (Bobrovec LM) 2. or, čiast. vsl pohrabané zvyšky obilia na strnisku, hrabanice: Pohrab a zavéš tú mrvu, bude pre statok! (Chlebnice DK); Jak śe poviaže žito, ta śe merva zahrabe (Dl. Lúka BAR); Na žňiva davaľi na kosu i obluk, žebi zarno ňebulo rostrešene jag merva (Brezina TRB) 3. čiast. zsl drobný odpad pri mlátení, úhrabky: Mrva, to su uhrapki, kláski prázné, páperí ze slámi (Blatné MOD); Dáme pot kozel téj mrvi (Šurany NZ); Pod hromátki sa dávau̯a hrabaňica a mrva (Hlboké SEN); Tú mrvu nemáme dze dat (Bzince p. Jav. NMV) 4. kŕmna zmes pre dobytok, miešanka: Merva śe robi zos fšeľijakich trebičoh a źeľeneho zarna abo zos kukurici (Sedlice PRE) 5. stelivo premiešané s výkalmi; nedostatočne uhnitý hnoj: konská mrva (Rozbehy SEN); merva (Stanča TRB) 6. miest., obyč. mn. č. drobný kúsok jedla (chleba, pečiva ap.), omrvinka: Kelo mrví na stole! (Kameňany REV); mrva (Sedl. Dubová DK) 7. expr. neposedná žena (obyč. nadávka): Co sa furt vrcíš, mrvo jakásik! (Kuchyňa MAL)
mrva [m(e)r-] ž 1. hromad nadrobno pomrvené steblá sena, slamy ap.: festuca: mrwa (FO 1737); dawal plewi a mrwu do blata, s ktereho tihlj dielagj (KT 1753); jeszt v jeslyoch lyem szucha merva (HPS 1752) 2. smeť, smietka: F. bibl widjš mrwu w oku bratra twého a brwno w oku twém newidjš (SPo 1691) P. atpn Michal Mrwa (v Sliačoch 1578); -ička dem: (luteráni) se domnjwagj, že powéra, modloslužebnost gsu malé wády, toliko malé mrwičky (FP 1744) omrvinky