mozoľ m. i mozoľa ž. 1. otlačená stvrdnutá koža a. csl na dlani od ťažkej roboty: Plnie ruke mozoľí mán (Kociha RS); Akí mám mozol na ruke, šva som hrebala (Kameňany REV); Strašné mozole mám na pravej ruce (V. Rovné BYT); Mam mozoľe na rukoch (Spiš. Vlachy SNV) b. miest. na nohe od tesnej obuvi: Mozoľa je, ko_topánke ťiskajú (Dol. Rykynčice KRU) F. žebe si si ňespraveu̯ mozoľe na riťi! (Kalinovo LUČ) - žart. dlho zaháľaš; pusťiu̯ dolu gágorom roďičouské mozoľe (Ležiachov MAR) - prepil rodičovský majetok 2. záh hrča na hlave po udretí: mozol (Lamač BRA, Plav. Mikuláš MAL, Kúty SKA, Štefanov SEN)