motyka -y -týk ž. náradie s lopatkovitým ostrím na kopanie: okopávať m-ou;
pren. expr. (ne)báť sa m-y manuálnej práce
● expr.: pláva ako m. nevie plávať; keď pánboh dá, aj m. vystrelí môže sa stať aj nemožné;
motyčka -y -čiek ž. zdrob.
motyčka -ky -čiek ž. zdrob.
motyčka -ky -čiek ž. 1. zdrob. ▶ menšia al. detská motyka: m. do piesku; jednotiť repu motyčkou 2. ▶ záhradkárske náradie podobné motyke s kratšou násadou, z jednej strany s lopatkovitým ostrím a s vidlicou al. trojzubcom z druhej strany, používané obyč. na pletie buriny a prevzdušňovanie pôdy: urobiť motyčkou jamku v zemi; hriadku opatrne prekypríme motyčkou; záhradná m. sa vždy zíde; na výrobu motyčiek, hrablí a ďalšieho náradia používajú kvalitnú oceľ
motyka -ky motýk ž. ▶ poľnohospodárske náradie s kovovým lopatkovitým ostrím na drevenej násade na ručnú kultiváciu pôdy: železná m.; ostrá, tupá m.; držať v ruke motyku; vykopávať motykou zemiaky; zaťať motykou do zeme; m. sa mu zlomila; Cestou dumal, ako by sa dostal k motyke, aby mohol na dvore niečo sadiť, okopávať, pestovať. [L. Ballek]; Za pomoci čakanov a motýk sa snažia ešte uhasiť tlejúce korene stromov. [VNK 2000] ◘ fraz. expr. pláva ako motyka nevie plávať ◘ parem. keď pánboh dá, aj motyka vystrelí al. keď Boh dopustí, aj motyka spustí stane sa aj zdanlivo nemožné ▷ zdrob. ↗ motyčka
motyka, -y, -týk ž. ručné hospodárske náradie na kopanie: kopať, okopávať m-ou
● pláva ako m. zle; tebe len m-u do ruky nie si súci na jemnejšiu, náročnejšiu prácu; už ich len m. rozdvojí smrť; keď pánboh dá, aj m. vystrelí (úsl.), keď pánboh dopustí, i motyka spustí (úsl.) niekedy sa stávajú aj neuveriteľné veci; basortyka (basordyka) motyka žart. zahrešenie;
motyčka, -y, -čiek ž. zdrob.
motyčka ž. 1. malá motyka na odstraňovanie buriny: Mak, petržľen, mrkva sa ľen malou motičkou okopáva (Slovany MAR); Bumburicu zme plečkuvali z motičku (Trakovice HLO); Zeleňina sa čiščila motičkú (Bošáca TRČ) 2. deb., kolár. nástroj na dlabanie, sekerka s krátkym poriskom: motička (Bošáca TRČ, Rozbehy SEN) 3. súčasť kosy, ohnutý prút na kosisku usmerňujúci pád odkosených stebiel : Motičku som odrezau̯ na paseki (Pukanec LVI); Na kośe je motička (Remeniny GIR); motička (Richvald BAR)
motyka ž ručné hospodárske náradie na kopanie, okopávanie ap.: rychtarz ma naprzed trzykrat zatiti czekanem neb motyku, kterez budowanie ortelem by bylo dobyte (ŽK 1473); motiky wynohradske (s. l. 1619); kupil sem winicu spolu s motikamy gak ssirokjmy, tak y krčowjmi (KRUPINA 1735); k sedláckeg našég práci potrebugeme tu motiki, tu ríle, tu sekeri, tu widli (BU 1795); motyčka dem: moticzkj zelezne 2 (TRENČÍN 1713); motička z rosky (M. KAMEŇ 1774) P. atpn Michael Moticzka (v Topoľčanoch 1570 1)