mosor i mosúr1 m. 1. or hrča v dreve (na zraste záseku al. zárezu): Ťaško sa rúbau̯ ten buk, mau̯ zarasťení mosor (Chlebnice DK); Keď je hrčä na strome, hrčisko, zovieme mosor (Zázrivá DK) 2. nádoba z dutého stromu al. zo stromovej kôry: Nazbieraľi zme hodňe jahuo_do mosúra (Mošovce MAR); S tej vrbi budze pekní mosor (Papradno PB) 3. zatvrdnutá časť jazvy, zhrubnutá odtlačená pokožka na ruke al. nohe, mozoľ, otlak: Na ruke sa ťi urobí mosúr pri roboťe (Brezovica TRS); mosor (Pucov DK); mosôrok m. zdrob. k 2: Mám doma jeden mosuorek (Papradno PB)
mosúr1 p. mosor