mizerák -a mn. -ci m. expr. naničhodník: m. mizerný
mizerák -ka pl. N -áci G -kov m.
mizerák -ka pl. N -áci G -kov m. pejor. ▶ človek so zlými charakterovými a morálnymi vlastnosťami, bezcharakterný, mizerný človek (často v nadávke); syn. darebák, lump, lotor: m. mizerný, naničhodný!; toto mi vykonal, m.!; viac na toho mizeráka nečakám!; Vymysleli pekné svinstvo, tí mizeráci! [A. Baláž]; Ukradol mi šaty, mizerák. [A. Hykisch]
mizerák -a m. ‹l› hovor. pejor. ničomník, darebák
chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok
2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)
mizerák 1. p. chudák 2 2. p. naničhodník
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebník • expr.: darebák • lump • lumpák • lotor • špinavec • špina • pejor.: naničhodník • ničomník • nehanblivec • mizerák • smrad • hnusoba • hnusota • hnusák • hnusník • oplan • niktoš • pejor. zried. podlina (Jesenská) • hovor. pejor. gauner • expr. zried.: ohavník • ohavec • odporník • hrub.: sviňa • kurva
mizerák, -a, mn. č. -ci m.
1. expr. naničhodník, darebák;
2. zastar. úbožiak, chudák: Mizerák vidí koniec svoj. (J. Kráľ);
mizerácky príd.: m. chlebík biedny;
mizeráctvo, -a str.
1. naničhodník: filisterské m. (Vaj.);
2. bieda, úbohosť: m. našich bludov (Sládk.)
mizerák m. 1. expr. úbožiak, bedár: Tot mizerák ledvác hriabe (Kameňany REV); Takí chudák, mizerák (Prievidza); mizerak (Remeniny GIR) 2. expr. naničhodný človek (obyč. nadávka): Ti mizerág mizerácki, čo si mi to zas spravöu̯! (Prievidza); Mizerág jeden ňepodarení (Bánovce n. Bebr.); mizerácky príd. expr. k 1: To je mizeráckí šlovek (Kameňany REV); Možno žít pri tem mizeráckém chlebe? (Ivanka p. Dun. BRA)
mizerák m, 1. bedár, úbožiak: kam se obratit mame, mi mizeraci (ŠIROKÉ 1774 LP); grunty od sedlakoch pozochabene my mizeraci odplacac musime (DUBOVICA 1785 LP); on sam miserak newedel, gak nebezpečne nesstesty pro mňe donesl (PT 1796) 2. darebák, naničhodník: s nu (s pohankou) chlap nasycseny nezlozy zivotek, y darmo mizerak pobezy za plotek (KC 1791)