miláček m 1. kto je niekomu milý, u niekoho obľúbený, obľúbenec: gest pan Gežiss twug milaček (KK 1709); oznamene to bilo s. Yanowy, milackowy Krystowemu (MS 1758); Ssalomaun za radau miláčka swého gda, chtěl se wogsku na odpor stawiti (SH 1786) 2. milenec, milý: amasio: mily, miláček, fragjr (KS 1763); dcéra múže matki zákazi klamaťi, swého miláčka potagemňe do domu w noci púšťaťi (BN 1790); hledala nekdy ona newesta Salom. ženicha sweho, milačka sweho (WS 18. st); smilnica promluwila k milačku swemu y co sa ty stalo, že si tak za dlhi čas nebol u nas (MiK 18. st) 3. expr dôverné, nežné oslovenie: pán Búh te poteš, miláčku (ASL 1676)