michalka -y -liek ž. hovor. podpňovka (huba)
michalka -ky -liek ž. (huba)
michalka -ky -liek ž. ⟨VM⟩ ▶ bežné označenie jesennej jedlej huby podpňovky obyčajnej Armillaria mellea rastúcej obyč. na pňoch a koreňoch ihličnatých i listnatých stromov okolo sviatku sv. Michala (29. septembra): bohaté trsy michaliek; zbierať michalky; Tunajší ľudia radi chodievajú pred zimou na václavky alebo michalky. [Sme 2009]
michalka p. podpňovka
podpňovka jesenná huba rastúca obyč. na pňoch • hovor. michalka
michalka ž. 1. druh záhradnej rastliny, bot. cínia (Zinnia): michau̯ka (Stupava BRA) 2. obyč. mn. č. odroda hrušky: michálka (Blažovce MAR); michalki (Bošáca TRČ); mihalki (Šivetice REV) 3. obyč. mn. č. jedlá huba, bot. podpňovka (Armillariela): Nosívau̯a sem hríbi fšelijakého druhu: dubáki, michau̯ki, václafki (Prievaly SEN); michalka (Cinobaňa LUČ, Nitr. Hrádok NZ)