michalka ž.
1. druh záhradnej rastliny, bot. cínia (Zinnia): michau̯ka (Stupava BRA)
2. obyč. mn. č. odroda hrušky: michálka (Blažovce MAR); michalki (Bošáca TRČ); mihalki (Šivetice REV)
3. obyč. mn. č. jedlá huba, bot. podpňovka (Armillariela): Nosívau̯a sem hríbi fšelijakého druhu: dubáki, michau̯ki, václafki (Prievaly SEN); michalka (Cinobaňa LUČ, Nitr. Hrádok NZ)