makovník -a m. makový koláč
makovník -ka pl. N -ky m.
makovník -ka pl. N -ky m. ▶ koláč, obyč. z kysnutého cesta, s makovou plnkou v tvare dlhého zvinutého valca, makový závin: tradičný domáci m.; m. s hrozienkami, s jablkami; recept na zemiakový m.; piecť makovníky; pripraviť náplň do makovníka; ponúknuť niekoho makovníkom; pochutili si na makovníku; voňavé makovníky patria už tradične na štedrovečerný stôl; pren. Zarastá nahusto, bradu má vyholenú, ale už teraz, predpoludním vyzerá ako makovník. [H. Zelinová] s lícami posiatymi čiernymi bodkami ▷ zdrob. ↗ makovníček
makovník, -a m. koláč plnený makom: m. s hrozienkami, m. s jablkami;
makovníček, -čka m. zdrob.
1. expr. malý al. dobrý makovník;
2. obyč. v mn. č. makovníčky, -ov m. drobné pečivo plnené makom: m-y z maslového cesta
makovník i makovnák m. 1. csl makový koláč: Makouňíke, orechouňíke a inakšie plňeňie koláče sa pekávaľi tri rázi do roka (Pukanec LVI); Poslala som jjéj pár makvovníkvov (V. Rovné BYT); V nedelu sa dicki napiéklo kapustnákvóv a makovnákvóv (Brezová p. Brad. MYJ); Pokoštuj z našeho makovňika! (Ďačov SAB) 2. vsl zried. obyč. mn. č. makové opekance: makovňiki (Brekov HUM) 3. zried. stočená slama, ktorou boli ukončené rohy stohu: makovňík (Nitr. Hrádok NZ)
makovník m koláč plnený makom: artolaganus: mákownjk (WU 1750); mak při pečenj koláču makownjku potřebugj (HRK 1773); placenta papaveracea: makownjk (PD 18. st)