major -a m. prvý st. hodnosti vyšších dôstojníkov;
majorka -y -riek ž.;
majorský príd.
majorský -ká -ké príd.
majorský -ká -ké príd. voj. ▶ vzťahujúci sa na majora, dôstojníka s vyššou vojenskou hodnosťou; patriaci majorovi: majorská hodnosť; majorská uniforma; dôstojník s majorskými výložkami
major -a m. (majorka -y ž.) ‹šp < l› dôstojník s hodnosťou o stupeň vyššou ako kapitán;
majorský príd.: m-á hodnosť
majorský → major
major, -a m. voj. vyšší vojenský dôstojník (stupeň po kapitánovi): m. zdravotnej služby, m. letectva; m. pechoty;
majorka, -y, -riek ž.
1. žena s vojenskou hodnosťou majora;
2. hovor. manželka majora;
majorský príd.: m-é výložky;
majorstvo, -a str. hodnosť majora
majorský p. major