mág -a mn. -ovia m.
1. mudrc u starovekých národov
2. kniž. čarodejník;
pren. m. slov, m. hudby
mág mága pl. N mágovia m.
mág mága pl. N mágovia m. 1. ▶ (v staroveku) príslušník kňazskej vrstvy, ktorý sa popri kultových záležitostiach venoval aj štúdiu astrológie a prírodných vied, mudrc: perzskí mágovia; Nemáme kontakt so šamanmi a mágmi dávnych vekov, a predsa intuitívne tušíme, že ich náuky je možné aplikovať ešte aj dnes. [P. Macsovszky] 2. ▶ (v okultizme, ezoterike a etnológii) kto sa usiluje pomocou paranormálnych, tajomných al. nadprirodzených prostriedkov ovládať svet prírody, ľudí a ich myslenie: m. praktizuje bielu mágiu; Satanisti a čierni mágovia vysielajú do sveta rúhavé myšlienky a predstavy, ktoré majú otravovať dušu i myseľ človeka. [KN 2004] 3. ▶ kto sa zaoberá kúzlami, praktickou mágiou, kto používa triky vyvolávajúce ilúziu neskutočna, kúzelník, čarodejník: slávny m. a iluzionista Houdini; Mágovia si sily merajú na majstrovstvách sveta, ktoré sa hodnotia podobne ako krasokorčuľovanie. Všetko má svoje medze, no kúzelnícke triky nie. [P7 2007] 4. trochu expr. ▶ kto vyniká vo svojom odbore, kto uchvacuje svojím umením al. schopnosťami: muzikantský, gitarový m.; mediálny, reklamný m.; filmový, divadelný m.; m. slova, hudby, farebných tónov; koncert džezového mága; veľký m. slovenskej grafiky; dnešný svet je ovládaný marketingovými mágmi; návrat futbalového mága na zelený koberec [Sme 1997]; Počítačoví mágovia neúnavne ťukajú do svojich klávesníc. [HN 2004]
mág -a m. ‹perz›
1. kňaz v starovekej Perzii
2. kniž. čarodejník, strigôň
čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch • bosorák • ježibábeľ • strigôň (zlý čarodejník) • černokňažník • kniž.: čarodej • mág • zastar.: vedomec • vedomkár
2. p. kúzelník
kúzelník artista predvádzajúci kúzla, obyč. v cirkuse: vrcholné číslo kúzelníka • čarodejník (kto robí čary): je z neho hotový čarodejník • eskamotér • kaukliar (artistický kúzelník) • iluzionista (estrádny umelec predvádzajúci ilúzie) • fakír (kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity) • kniž. mág
mág p. čarodejník 1
mág, -a, mn. č. -ovia m.
1. hist. staroiránsky al. chaldejský kňaz zapodievajúci sa astrológiou, vykladaním snov a veštením, mudrc: kasta m-ov;
2. kto sa zaoberá mágiou; čarodejník, kúzelník
mág m gr staroiránsky al. chaldejský kňaz zaoberajúci sa astrológiou, vykladaním snov a veštením, mudrc: mudrcy od wjchodu slunce w greckem gazjku se gmenugi magi (CS 18. st)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich