múr -u/-a m.
1. zvislá (plošná) časť stavby: vysoký m., nosné, oporné m-y; oprieť sa o m.;
pren. prekážka, priehrada: naraziť na m. nezáujmu, mlčania, ťažkostí; postaviť m. (vo futbale) prekážku z tiel hráčov
2. murovaná ohrada, hradba: kaštieľ obohnaný m-om
● ísť → hlavou proti m-u; (pri)tisnúť, (pri)tlačiť niekoho k m-u (u)robiť nátlak na niekoho; medzi štyrmi m-mi v uzavretosti; postaviť k m-u odstreliť; čínsky m. spiatočnícka uzavretosť; → hlavou m. neprerazíš; expr. → tĺcť si hlavu o m.;
múrik -a m.
1. zdrob. k múr: tehlový m.; záhradný m.
2. podstienok, podstienka
múr múru/múra L múre pl. N múry m.
múr múru/múra L múre pl. N múry m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ zvislá, najčastejšie nosná konštrukcia postavená z kusového staviva (tehlového, kvádrového, kamenného muriva) al. vyformovaná z betónovej zmesi, murovaná stena: betónový, kamenný m.; m. z tehál, prírodného kameňa; hrubé múry kostola; poškodenie nosných múrov budovy po zemetrasení; postaviť, zbúrať, zrúcať m.; ťahať, dvíhať múry budovaním, stavaním zvyšovať stavbu; podoprieť múry doskami; zatepliť obvodové múry budovy; v dome sú mokré múry; ošarpané múry a špina svedčili o dlhodobej neobývanosti chalupy; po požiari zostali z domu iba holé múry; Staré múry divadla a hradieb ožili pod mesiacom fantastickými tieňmi. [Š. Žáry]; V múroch domu sa postupne objavovali trhliny, praskala i podlaha, rám dverí či betón pri vchode. [VNK 2001] □ stav., ban. oporný múr kamenný al. betónový múr zabraňujúci zosýpaniu sypkých zemín; stav. dutý múr múr so vzduchovou výplňou medzi zvislými plochami, stenami; kyklopský múr múr stavaný z veľkých nepravidelných, hrubo opracovaných kusov kameňa; nábrežný múr (v intravilánoch) múr z kameňa al. betónu opevňujúci breh □ Múr nárekov zvyšok západnej steny Jeruzalemského chrámu, posvätné židovské miesto 2. ▶ ohrada postavená z tehál, kameňa a pod., murovaný plot, opevnenie; murované opevnenie okolo stredovekých sídel: obranný m.; diera v múre; zrúcanina hradného múru so zvyškami cimburia; vysoké múry pevnosti; mesto je obohnané hrubými múrmi; hradisko bolo opevnené kamenným múrom; preliezať cez m.; popri múroch boli vysadené ruže; deti si postavili m. z kníh; vysoký m. oddeľoval dvor od ulice; pochovali ho pri múre cintorína; Tie výkriky sa trieštili na palácových múroch ani vlny rozbúreného mora, ani veľké rozbesnené vlny, ktoré sa neutíšia, kým všetko nezmetú. [J. Lenčo] □ Berlínsky múr v r. 1961 – 1989 rozdeľujúci Berlín na západnú a východnú časť, symbol studenej vojny a rozdelenia Nemecka i celej Európy na západný (demokratický s trhovým hospodárstvom) a východný (socialistický) blok; Čínsky múr stará ochranná hradba v severnej Číne, najväčšia architektonická pamiatka na svete, ↗ i fraz.; Múr komunardov pomník postavený na pamiatku komunardov popravených počas Parížskej komúny v r. 1871 3. (obyč. v spojení s nezhodným prívlastkom) expr. al. kniž. ▶ neželateľná, obyč. nehmotná prekážka brániaca niečomu vo voľnom prechode, bariéra: m. ostýchavosti; narážať na m. egocentrizmu; postaviť m. zlu; zbúrať m. odlúčenia; prelomiť múry ľahostajnosti, izolácie, nedôvery prekonať, zdolať ľahostajnosť, izoláciu, nedôveru; Nevidím do toho, čo prežívaš, keď si sa ohradila múrom, aby ti do tvojho tajomstva nik nenazrel. [J. Sedlák] 4. šport. profes. ▶ (vo futbale) obranná stena z hráčov postavených blízko seba, aby prekazili súperovu strelu pri priamom al. nepriamom kope na bránu: tréningový m. slúžiaci na nacvičovanie priamych kopov; postaviť, prestreliť m.; obstreliť múr obísť prekážku vytvorenú z tiel protihráčov; strelu z priameho kopu zblokoval štvorčlenný m.; protihráčov priamy kop sa odrazil od múra; hráč z 22 metrov poslal loptu ponad m. k vzdialenejšej žrdi ◘ fraz. ísť ako baran proti múru tvrdohlavo presadzovať svoj názor, konať nerozumne, bez ohľadu na celkovú situáciu; stáť ako múr pevne stáť; byť/žiť [zatvorený] medzi štyrmi múrmi al. zatvoriť sa medzi štyri múry byť, žiť osamote, vyhýbať sa spoločnosti; byť/žiť zavretý medzi múrmi [kláštora, školy] žiť v danom priestore, v danej budove istý čas; čínsky múr neprekonateľná prekážka spôsobujúca izoláciu; ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, chcieť premôcť neprekonateľné prekážky; [kričať, spievať,] až sa múry trasú/otriasajú kričať, spievať a pod. s veľkou intenzitou al. silou; múry padajú na niekoho niekto pociťuje veľkú osamelosť; múry podopierať nič nerobiť, postávať, ponevierať sa; niečo sa odohráva/deje za múrmi [školy, kláštora, divadla, domu, kasární, väzenia, nemocnice, paláca] niečo prebieha v danej budove; postaviť niekoho k múru dať zastreliť niekoho; tlačiť/pritlačiť/tisnúť/pritisnúť niekoho k múru robiť, urobiť nátlak na niekoho, nútiť, prinútiť niekoho k istému činu, ktorý odmieta urobiť; expr. tĺcť si/otĺkať si hlavu o múr zúfať nad niečím, banovať za niečím; vytvoriť okolo seba hrubý múr a) byť neprístupný b) uzavrieť sa do seba ◘ parem. hlavou múr neprebiješ/neprerazíš je zbytočné plytvať silami pri prekonávaní neprekonateľných prekážok ▷ zdrob. k 2 ↗ múrik; múriček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. zried.: sedieť na múričku; múrisko -ka múrisk s., v sg. i m. zvel.: vysokánske hradné m.; hrubizné kamenné múriská; vo výhľade im prekážal veľký plot a poriadny m.
hradba stavebný komplex na ochranu, obyč. proti vojenským útokom • opevnenie: stredoveké hradby, opevnenia • val (ochranná hrádza): valy zámku • šianec • šanec (hrádza s priekopou): postaviť šiance, šance • múr (murovaná ohrada): kaštieľ obohnaný múrom
múr 1. zvislá plošná (murovaná) časť nejakej stavby, najmä zvonka • stena: kopať loptu do múru, steny
2. p. opevnenie
opevnenie stavebný komplex na ochranu proti vojenským útokom • voj. fortifikácia: vojenské opevnenie, vojenská fortifikácia • hradba (v podobe dreveného al. kamenného múru) • múr (aj pren.): hradby mesta • pevnosť: chránilo ich opevnenie, chránila ich pevnosť
p. aj pevnosť
stena 1. zvislá časť stavby ohraničujúca priestor miestnosti, najmä dovnútra obrátený povrch tejto časti: posuvná stena, písať po stenách, zatĺcť klinec do steny • múr (obyč. vonkajšia časť): oporné múry, postaviť sa k múru • priečka (stena rozdeľujúca istý priestor): izba prehradená murovanou priečkou
2. p. svah
múr, -u, 6. p. -e m.
1. zvislá časť stavby, muriva, ohrady z kameňa, tehál ap., murovaná stena: kamenný, tehlový m.; čelný, priečny m.; požiarny m. brániaci rozšíreniu požiaru; slepý m. bez okien; ohradiť múrom;
pren. niečo pevného, jednoliateho, čo tvorí prekážku: múr odhodlaných tvárí našich chlapcov (Jégé)
● pevný ako m.; stojí ako m. a) pevne; b) iron. nehybne (o ťarbavom človekovi); hustý ako m. (obyč. o obilí); ísť hlavou proti múru nerozvážne sa púšťať do niečoho, chcieť vykonať niečo s nedostačujúcimi silami, prostriedkami; hlavou múr neprerazíš, neprebiješ (prísl.) s nedostatočnými silami ťažko zdolať mocnú prekážku; naraziť na m. na neprekonateľnú prekážku; pritisnúť niekoho k múru priviesť do ťažkej situácie, zahnať do úzkych; hlavu by si tĺkol o m. veľmi ho mrzí niečo; kričia, spievajú ap., až sa múry trasú veľmi hlučne; zatvoriť sa medzi štyri múry, žiť medzi štyrmi múrmi v odlúčenosti, v samote, v uzavretosti; čínsky m. symbol škodlivej uzavretosti, odlúčenosti od života; v týchto múroch, medzi týmito múrmi v tejto budove, v tejto miestnosti;
2. pomn. múry hradby: hradné m., mestské m.; pod múrmi starej Bratislavy; pren. m. hôr súvislé, husté lesy, hory;
múrový príd.: bot. lišajník m. (Xanthoria parietina) rastúci na plotoch, múroch, na kôre stromov a pod.
múrisko p. múr
múr m. csl 1. zvislá (plošná) časť tehlovej, hlinenej al. kamennej stavby: Šecko zhorelo, iba holej múrej zostale (Lešť MK); Tod múr musímo zabialit (Rochovce ROŽ); Dali doski, jaké široké sťeli múri, a do toho sipali zem, polievali a utĺkali (V. Maňa VRB); V bľiskosci bol mur a ten uľ bol das tri metre od ňeho (Rozhanovce KOŠ); Začaľi potkopavadz mur (Vydrník SNV) L. hrubí múr (Bošáca TRČ) - obvodové murivo stavby; viťáhnúd múr (Nitr. Hrádok NZ) - vymurovať; choďiť po múrach (Lipt. Peter LM) - chodiť murovať; chodiť ku múru (Pribiš DK) - chodiť pomáhať pri murárskych prácach F. biď zavretí medzi šťirma múri (Lapáš NIT) - nestýkať sa s ľuďmi; ňebij z hlavu o mur, bo potrepeš čolo (Haniska PRE) - prísl. nepokúšaj sa dosiahnuť nemožné 2. murovaná ohrada, hradba: Už me išľi kolo cerkovnoho mura a prave začaľi pacerovac (Brezina TRB) 3. or, miest. lipt murovaný dom: Ja̋ som sa uš f tomto múre naroďila (Krivá DK); múr (Lipt. Ján LM, Lomná NÁM, Čimhová TRS); múrisko m. expr. zvel. k l, 3: Choďili zme po múriskáh na hraďe (Bánovce n. Bebr.); múrisko jako kašťieľ (Hor. Lehota DK)
múr m 1. zvislá časť stavby al. ohrady z kameňa al. tehál, murovaná stena: nad murom ma byti rzinna polozena (P. ĽUPČA 1540); armarie w mure a w sklepe (ŽILINA 1666); muru kamenneho a tehelneho (TRENČÍN 1694); wylamawsse mur, pokradli boly petsta zlatich (P. PODHRADIE 1722) F. žiť medzi kláštorskými m-mi byť mníchom: medzy murmi klassterskimi žili mnozy (GŠ 1758) 2. mestské opevnenie, hradby: na spomoženi mesta Zwolena dalo se na mur fl 1 d 80 (ŠTÍTNIK 1653); w poli, wen z muru geden kostel wzbudowal (WP 1768); Manlius swu smelosti a udatnostu nepritelow od murow mesta rimskeho odehnal (MiK 18. st); pren ochrana, opora: zagac w nohach, člowek ma we swem rozume mur, zbrog, utočyste (GP 1782); Německá země nassj milé wlasti, kteráž gj za ohniwau zed aneb mur slaužila (StN 1786) L. gak múr we frontě wssecý stáli rowně chlapy y koně (MKH 1799); -ový príd k 1: murowe sklepowe tehly (BÁNOVCE n. B. 1733); -ik dem k 1: hrnčiar w sladowni bočni murik murowal (ZVOLEN 1658); hrnczyarom, kdy na haubtwachu muryk robily (KRUPINA 1684); klatik pridalo sa geg na murik wiložit (VELIČNÁ 1724)