múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach; op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba; m-a rada, reč, m. postoj
● m. ako Šalamún veľmi; nie som z toho m. nerozumiem tomu; m-ejší ustúpi; ráno je m-ejšie ako večer;
múdro prísl.: m. odpovedať;
múdrosť -i ž.
1. vlastnosť múdreho: m. rodičov; → zuby m-i
2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.; iron. nechaj si svoje m-i!
● expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený
múdrosť -ti -tí ž.
múdrosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto je múdry, kto má značné rozumové schopnosti, bohaté vedomosti, znalosti, skúsenosti; vlastnosť toho, čo odráža myšlienkovú, duchovnú a pod. hĺbku; syn. rozumnosť, rozvážnosť: m. otcov, našich predkov; m. vekov; m. učiteľových slov 2. iba sg. ▶ súhrn vedomostí, znalostí, skúseností a pod.; op. hlúposť: životná, starecká m.; biblická m. osvedčená, stará pravda literárne zachytená v Biblii; Božia, božská m.; ľudová m.; slová plné múdrosti a lásky; sova je symbolom múdrosti; kniž. mať dar múdrosti byť múdry; Aténa je gréckou bohyňou múdrosti; Ukonané, zodraté tváre odzrkadľujú stopy pokojnej múdrosti, ich pohyby - vzrušenie a rozhodnosť. [Vč 1975] □ bibl. Kniha múdrosti, Múdrosť jedna z poučných deuterokánonických kníh Starého zákona □ zuby múdrosti zadné zuby, ktoré vyrastajú ako posledné až v dospelosti 3. obyč. pl. múdrosti iron. ▶ poznatky získané učením, štúdiom al. skúsenosťou; syn. vedomosti: krčmové múdrosti; máme stavať na osvedčených múdrostiach?; nechaj si svoje múdrosti; kam chodíš na také múdrosti?; ten už veľa múdrostí natáral; Zdá sa jej, že skúsenosti sú akési ľahko nadobudnuté či lacno kúpené múdrosti. [V. Šikula] ◘ fraz. cicať si múdrosti z prsta/palca vymýšľať si; iron. myslí si, že zjedol/pojedol všetku múdrosť [sveta] al. myslí si, že všetku múdrosť [sveta] lyžicou vychlípal namýšľa si o sebe, že je veľmi múdry; naliať niekomu do hlavy [všelijaké] múdrosti poučiť niekoho; napiť sa múdrosti zmúdrieť; [nevyčerpateľný] prameň/zdroj/[nevyčerpateľná] studnica/žriedlo múdrosti neustála inšpirácia, to, z čoho možno získavať múdre myšlienky, vedomosti, skúsenosti a pod.; sypať múdrosti z vrecka/rukáva ukazovať svoje vedomosti; šalamúnska múdrosť veľká, mimoriadna múdrosť; zrnko/zrnká/čriepky múdrosti výrok obsahujúci všeobecne platnú pravdu ◘ parem. opakovanie/opatrnosť/skúsenosť je matkou múdrosti o význame a potrebe opakovania, opatrnosti, skúsenosti
múdrosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, kto je múdry; schopnosť rozumne usudzovať: štátnická, starecká m.; hlboká m.; kniž. dar m-i
● iron. šalamúnska m. (Záb.) veľká, mimoriadna; opatrnosť (skúsenosť, opakovanie) je matka múdrosti (prísl.) o význame a potrebe opatrnosti (skúsenosti, opakovania); hovor. myslí si, že všetku m. pojedol (vypil) o ľuďoch, ktorí si o sebe veľa myslia; hovor. zub m-i zadný zub, posledná stolička, ktorá vyrastá obyč. až v dospelosti;
2. vlastnosť toho, čo je múdre, čo svedčí o rozumnosti;
3. súhrn rozumných zásad, vedomostí, poznatkov: ľudová m., životná m.; knižná, školská m. poučka odtrhnutá od skutočného života; svetská m. (bibl.);
4. obyč. v mn. č. iron. vedomosti, skúsenosti: vykladať svoje m-i; Nechaj si svoje m-i!
múdrosť ž. 1. poznávacia schopnosť: To je boža̋ múdrosť (Revúca); Takej múdrosci som uňho ňehladal (Bošáca TRČ) L. zubi múdrosťi (Trebostovo MAR) - ktoré v dospelosti rastú posledné 2. súhrn vedomostí, poznatkov: Od múdrosti sa zbláznil (Rochovce ROŽ) F. ďe si zveu̯ takú múdros? (Kociha RS) - iron. odkiaľ máš taký nepravdivý údaj?; nazdá sa, že šitkú múdrosť pojeu̯ ložicou (Rim. Píla RS), duma sebe, že šicku mudrosc pojit (Brezina TRB) - veľa si o sebe myslí; ešče aňi on ňepohutal šetku múdrost (Bošáca TRČ) - ešte veľa nevie
múdrosť ž 1. vlastnosť múdreho, rozumnosť, vzdelanosť; súhrn poznatkov: giž znamename geho (pána Jakuba Czaraya) wtipnost a mudrost (STRÁŽNICA 1529); lidská mudrost (SC 17. st); boszká velyiká múdrosztz i ku nám szútzá lyubosztz zjevila se (HPS 1752); Pallas: bohyna múdrosti (KS 1763) L. kniha mudrostj wiprawuge, že hrozna wec gest nesslechetnost (COB 17. st) jedna z kníh Starého zákona; sstestj toho aby člowek učasten biti mohl podle swe dobroty a maudrosti, to swedčjy y swetská maudrost aneb filozofija (HeT 1775) F. pilnost, pracza mudrost plodj múdrosť sa dosiahne prácou; nekdy y pod sprostym ruchem chodj mudrost aj jednoduchý človek môže byť múdry (SiN 1678); z rokámi múdrosť rostňe (BR 1785) starší ľudia bývajú múdri; s cizjho nesstestj nabyweg maudrosti (Se 18. st) uč sa z nešťastia iných; x. cirk stolice maudrosti (KW 1775) invokácia P. Márie v litániách 2. v titulovaní vrchnosti: prose Wase Mudroscz, aby W. M. raczyl sprawiedliwosc uczynicz moiemv poddanemv (BREZOVICA 1567); Wasseg Mudrosty, panu richtarowj, oznamwgj (ŽIAR n. H. 1590); mudremu a pocztywemu muzy Elexowy Tepliczkemu tento lyst bud dan (B. ŠTIAVNICA 1595)