móda -y ž.
1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y; m. sa mení
2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a; byť v m-e, prísť do m-y; držať krok s m-ou;
módny príd.: m. tovar, m-a línia; m-e šaty moderné; m. umelec obľúbený;
módne prísl.;
módnosť -i ž.
móda módy ž.
móda módy ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ spôsob, štýl obliekania, úpravy zovňajšku, odevov, predmetov a pod., príznačný pre určité obdobie al. miesto: pánska, dámska m.; m. dlhých, krátkych sukieň; medzinárodný veľtrh módy; články, časopisy o móde; novinky zo sveta módy; navrhovať detskú módu; česať sa, obliekať sa podľa najnovšej módy; oblečenie podlieha móde; trvalá ondulácia už vyšla z módy; Londýn opäť diktuje módu; pletená a háčkovaná m. sa vracia □ odev. námornícka móda móda uplatňujúca typické prvky uniformy námorníkov (tričko s vodorovnými pásikmi v tmavomodrej a bielej farbe, odevy v kombinácii týchto farieb, doplnky v zlatej farbe a pod.) □ vysoká móda móda udávajúca tón, haute couture 2. ▶ zaužívané spôsoby, zvyky, obyčaje v určitom období; panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna, umelecká m.; výber divadelných predstavení sa podriaďoval dobovej móde; aj umelecké diela, mená podliehajú móde; do módy prišli očistné kúry a pôsty; Jazdiť ekologicky sa stáva módou i potrebou. [HN 2008] ◘ fraz. držať krok s módou al. ísť/kráčať s módou prispôsobovať sa móde, obliekať sa podľa najnovšej módy; publ. mekka módy svetové veľkomestá, napr. Paríž, Miláno, Londýn, New York, určujúce hlavné smery v obliekaní, v módnom priemysle; expr. posledný výkrik módy módna novinka ▷ módička -ky ž. zdrob. expr.: letná m. pre deti
móda -y ž. ‹f›
1. spôsob správania al. štýl úpravy predmetov, úpravy odevov a pod., príznačný pre určité obdobie al. miesto: šaty, účes podľa módy; džínsová m.
2. dobová obľúbenosť: starožitnosti sú v m-e
3. hovor. m-y pomn. časopis s návrhmi strihov a úpravy šiat;
módny príd.: m-a prehliadka; – m-e meno; – m. časopis;
módnosť -ti ž.
móda, -y, mód ž.
1. spôsob úpravy ľudského zovňajšku, najmä obleku, prevládajúci v určitej dobe podľa bežného vkusu: mestská m., dnešná m., obliekať sa, nosiť sa, česať sa podľa (poslednej, najnovšej) módy; klobúk, šaty, účes podľa módy; móda predpisuje; to podlieha móde; výstrelky m-y; to je (najnovšia, posledná) m.;
2. vžité životné spôsoby, zvyky v určitej dobe; panujúci vkus: žiť podľa starej módy; literárna, umelecká m.; niečo prišlo do módy, vyšlo z módy, je v móde, stalo sa módou
● hovor. niečo (niekto) je, bolo (bol) v móde obľúbené (-ý), známe (-y);
3. v mn. č. módy hovor. módny časopis
móda ž. (muoda, movda) 1. csl nov. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre určité obdobie: Teráz dlhia vlasi móda (Kameňany REV); Ňehaj hu, ve_to teras taká muoda prišla! (Dol. Lehota DK); Teras taka movda (M. Zalužice MCH); Co to za novu modu vidumaľi? (Žakarovce GEL) 2. zvyk; panujúci vkus: U náz móda ňeveriď ňikomu (Bošáca TRČ)
movda p. móda
móda ž fr 1. spôsob úpravy odevov, predmetov ap., príznačný pre určité obdobie al. miesto: oblikass se w modu angelsku (SK 1697); nové módy v rúchu, v tancích se vymýšlejí (ASL 1763); (kmín Martin) nosi kepen na starodawnu modu učineni (PUKANEC 1788); náš krog a oděw, krok a komplementy, kuchyně a stúl, to wssecko musý býti podle neynowssj francauské módy (NSt 1793); krasna panna na wsseligake mody hlawu si priprawowala, wlasy krutila a ked wlasow nestačilo na modu, y kudele mezi wlasi si zakrucowala (MiK 18. st) 2. vžité životné spôsoby, zvyky v určitom období: tento hřich gest moda tohoto nassého filozofického stoletj (StN 1786); (Blanka) wiďela, že bola dworanská móda oklamáwať pre interes práťelow (DS 1795)