lokalita -y -lít ž. miesto na zemskom povrchu (obyč. osada): archeologická l. nálezisko;
lokalitný príd.
lokalita -ty -lít ž.
lokalita -ty -lít ž. ⟨lat.⟩ ▶ konkrétne miesto na zemskom povrchu vyznačujúce sa niečím špecifickým, geograficky vymedzený priestor: atraktívna l. mesta; archeologická l. nálezisko; kamzičie lokality; vodácke, raftárske lokality; l. vhodná na výstavbu; povodňami postihnuté lokality; región je vyhľadávanou turistickou lokalitou; v daných lokalitách sa vyskytujú chránené živočíchy; Na odpusty sa v oravskej doline chodievalo pešo, do vzdialenejších lokalít zvyčajne naboso. [A. Habovštiak]
lokalita -y ž. ‹l› miesto, zemepisné určenie niečím sa vyznačujúce, najmä výskytom určitého organizmu, nerastu, archeologickej pamiatky, jazykového javu a i.: mineralogická l. nálezisko;
lokalita 1. p. miesto1 1 2. p. ložisko 1, nálezisko
ložisko 1. miesto výskytu nerastov • lokalita: bohatá rudná lokalita • nálezisko: nálezisko soli
2. p. posteľ
miesto1 1. vymedzený priestor, kde niečo je al. niečo sa deje • lokalita: v našom kraji je niekoľko pekných miest, lokalít
2. priestor, ktorý môže niekto zaujať • hovor. pľac: nemám dosť miesta, pľacu • kniž. post: toto miesto, tento post treba strážiť
3. p. zamestnanie 4. p. funkcia 1 5. p. orgán 2
nálezisko miesto, kde sa niečo nachádza al. našlo • ložisko (prirodzene nahromadené nerasty, horniny a pod.): nálezisko uhlia, zlata; naftové ložisko • zried. náchodisko (Kukučín) • lokalita: archeologická lokalita
lokalita, -y, -lít ž.
1. miesto (obyč. osada) na povrchu zemskom;
2. odb. miesto, oblasť, kde sa vyskytuje určitý druh rastlín, zvierat al. nerastov; nálezisko: botanická l., devínska l;