legislatíva -y ž. tvorba, vydávanie práv. predpisov;
legislatívec -vca m. odborník pracujúci v legislatíve;
legislatívkyňa -e -kyň ž.;
legislatívny príd.: l-a činnosť
legislatíva [-t-] -vy -tív ž.
legislatíva [-t-] -vy -tív ž. ⟨lat.⟩ 1. práv. ▶ tvorba a vydávanie právnych noriem rôznej právnej sily, napr. ústavy, zákonov, nariadení vlády, nariadení a smerníc Európskej únie; činnosť zákonodarného orgánu s takouto náplňou, zákonodarstvo; výsledok legislatívnej činnosti, právne predpisy: platná, súčasná l.; trestné legislatívy; l. upravujúca podnikanie; l. týkajúca sa vysokých škôl; zmeny v daňovej legislatíve; konať v súlade s legislatívou Európskej únie; preveriť dodržiavanie príslušnej legislatívy; na vine je nedokonalá l.; Nedostatočná legislatíva umožňovala vytváranie podmienok na špekulácie a tunelovanie. [Pt 1999]; Legislatíva neumožňuje súd občana s vládou. [VNK 2001] 2. hovor. ▶ legislatívne oddelenie ministerstva: pracovník legislatívy ◘ fraz. publ. diery v legislatíve väčšie nedostatky, slabé miesta v právnej norme
legislatíva -y ž. ‹l› práv.
1. tvorba právnych noriem a činnosť zákonodarných zborov, zákonodarná moc, zákonodarstvo
2. platné zákony a iné právne predpisy;
legislatívny príd.: l-a činnosť zákonodarná;
legislatívne prísl.
legislatíva, -y ž. práv.
1. zákonodárna činnosť, zákonodárstvo, legislácia;
2. hovor. legislatívne oddelenie ministerstva;
legislatívny príd. zákonodárny: l. orgán, l-a činnosť, l-a úprava, l-e opatrenie, l-e predpisy; l-e oddelenie ministerstva v ktorom sa pripravujú návrhy zákonov;