langoš -a m. (maď.) hovor. osúch pražený na masti, podplamenník
langoš -ša pl. N -še m.
langoš -ša pl. N -še m. ⟨maď.⟩ hovor. ▶ slaný osúch z kysnutého cesta pražený na tuku, podplamenník: mastný l. s cesnakom, so syrom; stánok s langošmi; mať chuť na l.; dať si na obed l.; ponúkať čerstvé langoše
langoš -a m. ‹maď› potrav. placka z kysnutého cesta vyprážaná na masti al. na oleji
langoš p. podplamenník
langoš m. 1. čiast. strsl a jzsl, abov, zempl posúch z kysnutého i nekysnutého cesta: Šest chlebú sa dalo núter a langoše sa spravili, tí zme ešče vrelé jedli (Bernolákovo BRA); Ked už bulo vikisnuto, spraveľi zme dva-tri langoše, chtore zme volaľi pretpalňiki, a zme to pre_tim upekľi, pokeľ śe ešči hľep sadzal (Kokšov-Bakša KOŠ); Pastirovi śe dalo f každej hiži vipic a dostal langoš aj makouňik (Rozhanovce KOŠ); A na obid buľi langoši a vecka bula kura na poľivku, take me variľi na obid (V. Kazimír TRB); langoš (Mur. Dl. Lúka REV) 2. spiš, šar posúch zo zemiakového cesta, lokša: Langoše śe peču z gruľoch (Spiš. Štvrtok LVO); Ke huśi śe peču langoše (Smižany SNV); Poľate langoše ňerad jim (Dl. Lúka BAR)