ľa, ľaľa cit. vyj. upozornenie na niekoho, niečo, poukázanie na niekoho, niečo, aha, hľa: ľ., kto prišiel! ľ. ti ho! ľ. ju, ako sa vykrúca!
la, lá, lala cit. vyj. radosť; v speve sa používa namiesto slov
ľa, ľaľa cit.
la, lá, lala, la-la, lalala, la-la-la cit.
la neskl. s.
La Paz La Pazu m.
ľa, ľaľa cit. 1. ▶ vyjadruje upozornenie, ukazovanie na niekoho, na niečo; syn. hľa, hja, aha: ľ., jamiek je toľko, koľko guľôčok; Keď sa mi zachce, pripučím ťa palcom - takto, ľa! [P. Karvaš]; A svatku, ľa, celú skrehnutú, čajom alebo polievkou by si mala ponúknuť. [K. Lazarová] 2. ▶ vyjadruje rozličné pocity, obyč. prekvapenie, začudovanie, nevôľu, rozhorčenie, hľa: ľ., somár somársky!; A ľaľa čo čert nechcel. [VNK 2000]
La zn. 1. fyz. ▶ lambert 2. chem. ▶ lantán lanthanum
la1, lá, lala1, la-la1, lalala1, la-la-la1 cit. 1. ▶ vyjadruje radosť, veselú náladu: lá, lá, ideme na výlet; nové šaty, la-la-la 2. ▶ (pri speve) napodobňuje melódiu al. nahrádza text hudobnej skladby: prší, prší - lala lala; Usmejte sa, pane! A spievajte, pane! Lala lala la! Lalala... [Ľ. Feldek]
la2 neskl. s. ⟨tal.⟩ hud. ▶ šiesta solmizačná slabika
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
à la baisse [ala bes] ‹f› obch. burzová špekulácia na pokles cien (op. à la hausse)
à la carte [ala kart] ‹f› podľa jedálneho lístka: vyberať si à la c. (nie menu)
à la hausse [ala ós] ‹f› obch. burzová špekulácia na vzostup cien (op. à la baisse)
à la longue [ala long] ‹f› kniž. na dlhší čas
c’est la vie [se la vi] ‹f› to je (taký je) život
cherchez la femme [šerše la fam] ‹f› hľadajte ženu; za všetkým je žena; žena je príčinou všetkého
la neskl. s. ‹t› hud. šiesta solmizačná slabika
La
1. chem. zn. pre lantán
2. fyz. zn. pre lambert
aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.
2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)
à la p. podľa 1
ľa p. aha 2
podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode s • v súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiách • v duchu • v zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákona • hovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleon • zastar. dľa
2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi
3. p. vedľa 3, pozdĺž 2
ľa čast. a cit. obracia pozornosť na dačo, dakoho, upozorňuje, poukazuje na dačo, na dakoho a zároveň vyjadruje rôzne pocity, ako počudovanie, rozhorčenie, nevôľu a pod. (= hľa, pozri, pozrite): A ľa, vidíš, nemal som pravdu? (Hor.) Nuž, ľa, ktože by si to bol pomyslel. (Taj.) Ľa, už idú. (Tim.) No, ľa, hnevy. (Taj.) Ľa, sprostá kotrba. (Jes.) Ľa, mohol som byť už doma. (Jes.) Tuto — ľa, Maťo, ten ti dosvedčí. (Jil.) Veď ľa, Kapustová zmárnila sa konopnou niťou. (Vaj.)
la, lala, la-la, lalala, la-la-la cit. vyjadruje radosť, veselosť, dobrú náladu: Anka (spieva). Lalala... (Tim.); spodst. neskl. str. Spieva z plného hrdla a volá do tmy svoje farbisté lalala svadobníckym hlasom. (Karv.)
la, lá neskl. str. hud. solmizačná slabika pre šiesty tón stupnice
ľaľaď p. ľa
ľa, ľaľa i ľaľaď (ľeľa, lele) I. cit. strsl, zsl vyjadruje upozornenie al. poukázanie na niekoho, na niečo; aha, hľa (forma obsahuje často 1. imperatívnu koncovku množného čísla, 2. zámenný tvar príkloniek ho, ti, zdôrazňovaciu príklonku -že): A koma, ľa, Paľo počúvau̯ (Ozdín LUČ); Ľaľa ho, akí je nacengaňí ťen f ton járku! (Tlmače LVI); Ľa, akie má hábi! (Hnúšťa RS); Lele jú, ag mrndá ríčó! (Kameňany REV); Nastruhaj burgiňe pre sliepki, strúžik je, lala, tu! (Návojovce TOP); Ľaľat, ako páva si iďe! (Králiky BB); Nu lä, ako sä to vo voze vezie (Párnica DK); Ľaľaď, jako sa viparáďiu̯! (Zuberec TRS); Ňesien, ľa, peňiaze na počtu (Hont. Moravce KRU); Lala, gdo prišieu̯! (Likavka RUŽ); Tato, ľaľace, te_náš ľanc sa zaséj nastrebal a váľá sa po blace (Brvnište PB); Ľeľaťe, už idú, je to veľká svaďba! (Čičmany ŽIL); Taďe, la, tu mám takí pupák (Svätoplukovo NIT); Lala ho, aj ón prišóv! (Lapáš NIT) II. čast. novohr vyjadruje potvrdenie, prisvedčenie; naozaj, veru: La, prau̯da je! (Podkonice BB); Potom už, ľa ňeviem, ako to višlo po tristo korún (Kriváň ZVO)
ľaľa p. ľa
leľa p. ľa
lele p. ľa
ľa cit vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo: aha, hľa: ecce: hle, la (LD 18. st)
ľavý [ľa-, le-] príd 1. nachádzajúci sa na tej strane, kde má človek srdce, op. pravý: (človek) ma swu nohu koniowi na lewu nohu wstupiti a na swogi lewu ruku koniowi k prawemv vchu sahnuti (ŽK 1473); winica ležj na batouskom chotare medzj winicjamj shora od liaweg ruce Rauss Petrowu a zdola na prawu Ssteffanssiweg Madlenj (BÁTOVCE 1534) zľava; swedok widel na laweg strane wysse ucha hlavu roztyatu ((BYTČA) 1688); s pitwora na lawu ruku swetlicza (DOMANIŽA 1615) naľavo; x. pren pugdess-ly na lewu stranu, ga na prawu držaty se budem (SLK 1766-80) nepôjdem s tebou; x. bibl ľ. strana symbol zatratenia: nepobožni w den sudni na lewu stranu odlučeni budu (TC 1631) F. famula dextera: prawá ruka lewég pomocnica (KS 1763) o vzájomnej pomoci; nech newi lewa ruka, čo činy prawa (SJ 18. st) dobročinnosť má byť nezištná 2. nie pravý, nepravdivý, nesprávny: odpusstenj za penize papež nepredawa, ale gestly kdo za konani negakeg prace duchowneg netco da, to na lewu stranu obracat gest kiselost nepritelska; pred nekterimi roky widal doktor Hoe ručny knissku ale lewu, w kteregžto dokazaťi usiluge, žeby učeny lutheranske oprawdiwe bylo (TP 1691) F. mudrost prawu cestu chodí a lewu blazniwost (GV 1755); subst ľ-á ž ľavica: krcha (:lawa:) drži, prawa dela wše spusobne (KoA 17. st)
le- p. ľa-