lipa ž.
1. csl, tek zried. vysoký košatý listnatý strom s liečivým kvetom, bot. lipa malolistá (Tilia cordata) al. lipa veľkolistá (Tilia platophylla): Našom chotáre zberajú čele miad z agáča a z lipe (Čelovce MK); Tag bola naproci nám jedna ľipa, tak som ho (býka) na tú ľipu uviazal (Turie ŽIL); Tá lipa má najméňej sto rokú (Jablonové MAL); Ľipa ma taki pachňaci ľipovi kvet (Dl. Lúka BAR); Ked dachto prechladnul, ta me mu tej, čaj, variľi s kurtameti, z ľipi ot kašľu variľi (V. Kazimír TRB)
F. zdraví ako ľipa (Pukanec LVI) - o človeku s dobrým zdravím; otrhaní jag lipa (Lukáčovce HLO, Šípkové PIE), otrhaní jako lipa (Bošáca TRČ) - o človeku s roztrhaným odevom; holí aňi lipa (Revúca), holí jag ľipa (Markušovce SNV), holi jag ľipa (Brezina TRB), nahatí jak lipa (Skalica) - nahý, nedostatočne odetý al. chudobný, biedny; s cichej ľipi ďabol kipi (Humenné) - o zdanlivo miernom človeku, tichá voda brehy myje
2. čiast. tek druh listnatého stromu, bot. topoľ čierny (Populus nigra): Tam boli také ohromné objemné lipi (Žarnovica NB); Pri náz boli vrbi, potom tam nasaďili lipi, maju kvet, také strapi (V. Maňa VRB)
3. jzsl vin. sorta viniča: Aj baraní ocaz ból bílí, aj lipa, ale to ból kiselí hrozen (Bernolákovo BRA); Lipa, tá sa móže šťepid aj do plaňiča (Ludanice TOP)