lichý príd. kniž. prázdny, nepodstatný; klamný: l-é nádeje, výhovorky;
licho prísl.
lichý lichá liché príd.
lichý lichá liché príd. kniž. zried. 1. ▶ založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku, neopodstatnený, klamný, prázdny: liché obvinenie; lichá výhovorka; mať liché nádeje 2. ▶ ktorý nespĺňa mravné normy, nečestný, nespravodlivý, neľudský; svedčiaci o takýchto vlastnostiach, zlý, planý: l. človek; Spravodlivosť lichá, vlčia zaplieta sa do mreží. [Š. Sandtner]; Čas napúcha a bije explóziou i skratom energie / neskrotné liché deje dejín. [Š. Žáry]
klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivý • zried.: klamavý • oklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvuky • zdanlivý • neskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidiny • iluzívny • iluzórny • skreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavy • pren. krivý: krivé zrkadlo • mámivý • fatamorganický • zried. šalebný • poet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na lásku • preludný: preludná radosť (Šoltésová) • expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka) • šialivý (Jesenská) • kniž. lichý: liché nádeje • nepravdivý • nepravý • pejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobody • podvodný • kniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politika • falošný • nesprávny • bludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnosti • mylný • mystifikujúci: mylné, mystifikujúce informácie • menej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestály • premenlivý • hovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)
lichý p. prázdny 2, klamný
prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň
2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava
p. aj akademický 2
3. p. voľný 2 4. p. tupý 4
lichý príd. kniž. klamný; prázdny, neodôvodnený, neopodstatnený, bezpodstatný; nesprávny: l-á nádej, l-á výhovorka, l-á ponosa; l. dôvod, náhľad, l-á námietka;
licho prísl.;
lichosť, -ti ž.
lichý príd. turč, trn, šar zlý, nekvalitný, podradný (o človeku aj o veci): Mal na sebe velice liché oblečení (Lošonec TRN); To barz ľichi človek, eśči ňigda ňikemu dobre ňezrobil (Janov PRE); To bulo take slapke, ľiche zarenko, bo bulo ňeskoro śate (Krivany SAB); ľiché reči (Ivančiná MAR)
lichý príd (o človeku) zlý, chamtivý: P. atpn: Caspar Kroner oswečil se s strany noweho prigménj, které, gemu vsstipnjcy s posměchow dali, Lichy, že chce takowjch krsnjch otcow prawem wyhledawati (RUŽOMBEROK 1598); licho prísl nepárne: (hry) na mramorce, na mžiku, catnoly čily lycho (KoB 1666)