lazár -a m. hovor. (podľa Lazára, žobráka z evanjelia) zmrzačený al. chorý človek; mrzák, úbožiak: má ženu l-a; je l. na nohy;
lazársky príd. i prísl.
lazár, lazar -ra pl. N -ri m. (chorý človek)
Lazár -ra pl. N -rovia m. (žobrák z evanjelia)
Lazár -ra m. ⟨hebr.⟩ 1. pl. N -rovia ▶ mužské rodné (krstné) meno 2. bibl. ▶ chorý žobrák, za života trpiaci a po smrti Bohom vyvýšený (Evanjelium podľa Lukáša): podobenstvo o boháčovi a žobrákovi Lazárovi 3. bibl. ▶ Ježišov priateľ, ktorého na štvrtý deň po smrti Ježiš vzkriesil (Evanjelium podľa Jána): vzkriesenie Lazára 4. lazár, lazar pl. N -ri hovor. ▶ zmrzačený al. chorý, zúbožený človek, mrzák, chudák, úbožiak: starí lazári; je z neho úplný l.; hrajú futbal ako lazari; Z hŕby zdrapov sa zdvihol ubiedený a dokaličený lazár s ofačovanou tvárou. [Sme 1999] ◘ fraz. byť/ležať ako Lazár byť nemohúci, bez vlády, sily ▷ dom. k 1 Lazo Laza pl. N Lazovia; zdrob. k 1 Lazárko -ka pl. N -kovia; lazárik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. expr. k 3: úbohý malý l.
lazár -a m. ‹VM› chorý, zúbožený, prípadne zmrzačený človek, úbožiak (podľa bibl. žobráka Lazára)
lazár p. mrzák
mrzák človek s trvalou telesnou chybou • kalika: narodiť sa ako mrzák, kalika • invalid (mrzák následkom úrazu, choroby) • hovor. lazár • hovor. pejor. kripel
lazár, -a m. hovor. zmrzačený al. chorý človek; chudák, úbožiak, mrzák: S prebelasenou tvárou a s pripuchnutým jedným okom bol ako biedny lazár. (Jégé);
pren. o slabom, chorľavom, biednom, úbohom zvierati: Takého lazára on v stajni nestrpí. (Kuk.);
lazársky príd.: l-a okyptenosť (Kuk.);
lazárstvo, -a str. zried. chorľavosť, úbohosť, mrzáctvo (Vaj.);
lazárik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. expr. (Vans., Gab.)
lazár i lazar m. csl 1. zmrzačený al. chorý človek, mrzák, kalika: Ťen je už lazár do smrťi (Laskomerské BB); Fšelijako ňezdravíh lazarov je doz na sveťe (Bánovce n. Bebr.); Toho lazara ňedávajťe g vrecám, šag ón ňevládze, je slabí na to (Lapáš NIT); Ľeži tam f tom špitaľu jag jeden lazar (Solivar PRE); Pomušce mňe, cemnemu lazarovi! (Studenec LVO); lazár (Bobrovec LM) 2. úbožiak, chudák, bedár: Ve_to len takí lazár (Kameňany REV); Ďe bi ón zav peňáze na dom, šak to je lazar! (Lapáš NIT)
lazár m (podľa mena bibl. postavy) zmrzačený, chorý, úbohý človek: gsi-ly opusteny a lazar chudobny, rikeg: Buh gest djl mug (CO 17. st); ponevadž pak i ja zvrchu doloženy, pre nedostatek zdravia meho, jednym slovom lazar a mizerny poddany Ondrej Rybarik v arešte dubnickem zustavam; ponevadž som lazar na nohy, protož jedneho meho syna držim pri sebe som chromý (NEMŠOVÁ 1721 LP); ga miserna sirota a bidni lazar (LUDROVÁ 1768) F. (ja) gich matku yako lazara chowaty musel (ŽILINA 1663) opatrovať v ťažkom stave, nevládnu; zustala sem ako Lazar (PREŠOV 17. st) chromá, nevládna; -sky príd: mug mizerny a lazarsky staw (LIPTOV 1765); -stvo [-o, -í] s ťažká choroba; ťažké položenie: otec w swem dluhotrwanliwem krjžy a lazarstwj swu osobnost ledwa mohel zaochranit (NIMNICA 1734); abi widgek na nassu chromotu a lazarstwo zaopačit račil (BOBROVNÍK 1763)