lada lady lád ž.
Lada Lady Lád ž.
láda lády lád ž.
lada lady lád ž. ⟨U⟩ 1. ▶ ruský osobný automobil zn. Lada, žiguli: červená l.; zrážka lady s aviou; Na Brač sa vezieme trajektom aj s ladou. [L. Ballek] 2. ▶ starší československý šijací al. pletací stroj rovnomennej značky: Keďže ihla na lade nedokázala šiť cik-cak sama od seba, pohybovala cik-cak látkou stará mama. [InZ 2000]
Lada Lady ž. obec na východnom Slovensku v Prešovskom okrese severovýchodne od Prešova;
Laďan -na pl. N -nia m.;
Ladianka -ky -nok ž.;
ladiansky -ka -ke príd.
Lada Lady ž. ⟨slovan.⟩ 1. pl. G Lád ▶ ženské rodné (krstné) meno 2. mytol. ▶ staroslovanská bohyňa krásy, lásky a harmónie, matka bohov ▷ zdrob. k 1 Ladka -ky Ladiek
Ladislava -vy -láv ž. ⟨slovan.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Laďa Lade Ladí; zdrob. Laďka -ky Ladiek
lada -y ž. ‹VM› osobný automobil zn. Lada
debna obal (obyč. drevený) v podobe hranola • subšt. kisňa: debna, kisňa na ovocie • hovor. zastar. láda • nespráv. bedna
láda p. debna
láda, -y, lád ž. (nem.) hovor. zastar. truhlica, debna: láda s hábami (Vans.);
ládička, -y, -čiek ž. zdrob.
Lada, -y ž. slovanská bohyňa lásky
láda ž. (lada, ľada, loda) 1. jstrsl, vsl debna, truhlica (obyč. s vekom) a. ako starší druh nábytku na odev: To zme každá mala v láďe poukladanej, porancovanej kitľe (Lešť MK); Ladu pre dzifku ocedz daval robic f tidzeň po veśeľu (Krivany SAB) F. dzifče z ladu praznu obecane blaznu (V. Šariš PRE) - chudobná sa ťažko dobre vydá b. ako zásobnica na potraviny, obilniny ap.: F tie láďe na padláši už ňinto aňi za hrz múke (Kalinovo LUČ); Maľi zmo takú starú ládu, tag zmo f tej aj chľiep trímaľi, žebi ňeuschou̯ (Kokava n. Rim. RS); mučna lada (Krivany SAB) c. ako žľab, válov na kŕmenie: Šicko dovjedna śe zmišalo a vecka śe ľem do chľiva do ladi priňeslo (Brezina TRB) d. na náradie, materiál al. prepravu tovaru: Mädové víropki zme voziľi v ládach (Prievidza); medovňikárska láda (Prievidza); čižmárska lada (Pukanec LVI); lada na vak (Chrasť n. Horn. SNV) e. ako súčasť rezačky na slamu: V ladze na rezačke śe ciska slama z ruku medzi valki a potim idze medzi kosaki (Spiš. Štvrtok LVO) 2. gem, zempl rakva: Už ho zabili do ládi (Rochovce ROŽ); Ale mu po smrči aspon cifrovanú ládu dali spravič (Nandraž REV); No a iňšak ked umar a že bulo š čoho, ta mu chlopi zbiľi z deskoch taku ladu (V. Kazimír TRB); Kedz lada, dachto umre (Vinné MCH) 3. spiš, šar časť krosien, kam sa zakladá brdo; bidlo: Bardo mi viskočilo z ladi (Ďačov SAB); Lada to toto, dze śe zaklada bardo na krosno (Richvald BAR); Z ľadu śe dobija platno (Herník BAR); lada (Ždiar KEŽ, Plavnica SĽ) 4. zried. poštová schránka: To je láda ďeďinská (Prievidza)
loda p. láda
láda ž, ládel m nem/maď zatváracia truhlica na úschovu cennejších predmetov: (majster) ma tri zlate uherske hotove dolu položiti a šest zlatych leggeldu ve dvuch quartaliech do lady odpraviti (CA 1617); (tovariš) ma w ten čas žalowať pokud lada na stole stogj (CA 1697); w gednom ladlj trochu woskowich swic (M. JÁN 1697); a potom i bez všeho vedomi richtarskeho dal (pán) skrze pana uradnika a hajducha našu ladu dedinsku ze všetkyma listami, kniškami i pečeti vzit (L. TEPLÁ 1780 LP); o lade a o šatach w lade zloženych w testamente zadnej zmjnky nenj (NYIREGYHÁZA 1789); zeznawam, že sem sobe wypožičal z lady hawgarskeg zlatich deset (CA 1796) L. matka l. poctivá, remeselnícka, tovarišská l. truhlica na cennosti, písomnosti cechu: aby každy myster po dwanasty penezom k pocztyweg lady položil (MB 1701); ponevadž su vynate (listiny) ven z tovariskej lady, pri pritomnosti p. bajziciruw, nie tak jako p. majstre hovora, že sa pod fortilom vyštepala anebo falešnym klučikom otevrela (CA 1750); kazdj wipowidanj ucžen ma swug wiucznj list od ladj remeselniczkeg pozdwihnut (CA 1791); takowy gest powinen do matky lady zlatich patnast zlozity (CA 1794); corbina: ladowy syf (ML 1779) nákladná loď; -ička dem prenosná kostolná pokladnička: neyasnegssy cisar rozkazuge, aby mgessky aneb ladiczky w kostele pod swatu omssu nosene nebily (S. N. VES 1785)