Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst obce priezviská

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Lada ‑y ž.; Laďan ‑a mn. ‑ia m.; Ladianka ‑y ‑nok ž.; ladiansky

lada lady lád ž.


Lada Lady Lád ž.


láda lády lád ž.

lada lady lád ž. ⟨U⟩ 1. ▶ ruský osobný automobil zn. Lada, žiguli: červená l.; zrážka lady s aviou; Na Brač sa vezieme trajektom aj s ladou. [L. Ballek]
2. ▶ starší československý šijací al. pletací stroj rovnomennej značky: Keďže ihla na lade nedokázala šiť cik-cak sama od seba, pohybovala cik-cak látkou stará mama. [InZ 2000]


Lada Lady ž. obec na východnom Slovensku v Prešovskom okrese severovýchodne od Prešova;

Laďan -na pl. N -nia m.;

Ladianka -ky -nok ž.;

ladiansky -ka -ke príd.


Lada Lady ž. ⟨slovan.⟩ 1. pl. G Lád ▶ ženské rodné (krstné) meno
2. mytol. ▶ staroslovanská bohyňa krásy, lásky a harmónie, matka bohov
zdrob. k 1 Ladka -ky Ladiek


Ladislava -vy -láv ž. ⟨slovan.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) menodom. Laďa Lade Ladí; zdrob. Laďka -ky Ladiek

lada -y ž. ‹VM› osobný automobil zn. Lada

debna obal (obyč. drevený) v podobe hranola • subšt. kisňa: debna, kisňa na ovociehovor. zastar. ládanespráv. bedna


láda p. debna

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

láda, -y, lád ž. (nem.) hovor. zastar. truhlica, debna: láda s hábami (Vans.);

ládička, -y, -čiek ž. zdrob.


Lada, -y ž. slovanská bohyňa lásky

láda ž. (lada, ľada, loda)
1. jstrsl, vsl debna, truhlica (obyč. s vekom)
a. ako starší druh nábytku na odev: To zme každá mala v láďe poukladanej, porancovanej kitľe (Lešť MK); Ladu pre dzifku ocedz daval robic f tidzeň po veśeľu (Krivany SAB)
F. dzifče z ladu praznu obecane blaznu (V. Šariš PRE) - chudobná sa ťažko dobre vydá
b. ako zásobnica na potraviny, obilniny ap.: F tie láďe na padláši už ňinto aňi za hrz múke (Kalinovo LUČ); Maľi zmo takú starú ládu, tag zmo f tej aj chľiep trímaľi, žebi ňeuschou̯ (Kokava n. Rim. RS); mučna lada (Krivany SAB)
c. ako žľab, válov na kŕmenie: Šicko dovjedna śe zmišalo a vecka śe ľem do chľiva do ladi priňeslo (Brezina TRB)
d. na náradie, materiál al. prepravu tovaru: Mädové víropki zme voziľi v ládach (Prievidza); medovňikárska láda (Prievidza); čižmárska lada (Pukanec LVI); lada na vak (Chrasť n. Horn. SNV)
e. ako súčasť rezačky na slamu: V ladze na rezačke śe ciska slama z ruku medzi valki a potim idze medzi kosaki (Spiš. Štvrtok LVO)
2. gem, zempl rakva: Už ho zabili do ládi (Rochovce ROŽ); Ale mu po smrči aspon cifrovanú ládu dali spravič (Nandraž REV); No a iňšak ked umar a že bulo š čoho, ta mu chlopi zbiľi z deskoch taku ladu (V. Kazimír TRB); Kedz lada, dachto umre (Vinné MCH)
3. spiš, šar časť krosien, kam sa zakladá brdo; bidlo: Bardo mi viskočilo z ladi (Ďačov SAB); Lada to toto, dze śe zaklada bardo na krosno (Richvald BAR); Z ľadu śe dobija platno (Herník BAR); lada (Ždiar KEŽ, Plavnica SĽ)
4. zried. poštová schránka: To je láda ďeďinská (Prievidza)


loda p. láda

láda ž, ládel m nem/maď zatváracia truhlica na úschovu cennejších predmetov: (majster) ma tri zlate uherske hotove dolu položiti a šest zlatych leggeldu ve dvuch quartaliech do lady odpraviti (CA 1617); (tovariš) ma w ten čas žalowať pokud lada na stole stogj (CA 1697); w gednom ladlj trochu woskowich swic (M. JÁN 1697); a potom i bez všeho vedomi richtarskeho dal (pán) skrze pana uradnika a hajducha našu ladu dedinsku ze všetkyma listami, kniškami i pečeti vzit (L. TEPLÁ 1780 LP); o lade a o šatach w lade zloženych w testamente zadnej zmjnky nenj (NYIREGYHÁZA 1789); zeznawam, že sem sobe wypožičal z lady hawgarskeg zlatich deset (CA 1796)
L. matka l. poctivá, remeselnícka, tovarišská l. truhlica na cennosti, písomnosti cechu: aby každy myster po dwanasty penezom k pocztyweg lady položil (MB 1701); ponevadž su vynate (listiny) ven z tovariskej lady, pri pritomnosti p. bajziciruw, nie tak jako p. majstre hovora, že sa pod fortilom vyštepala anebo falešnym klučikom otevrela (CA 1750); kazdj wipowidanj ucžen ma swug wiucznj list od ladj remeselniczkeg pozdwihnut (CA 1791); takowy gest powinen do matky lady zlatich patnast zlozity (CA 1794); corbina: ladowy syf (ML 1779) nákladná loď; -ička dem prenosná kostolná pokladnička: neyasnegssy cisar rozkazuge, aby mgessky aneb ladiczky w kostele pod swatu omssu nosene nebily (S. N. VES 1785)

Láda Láda
Lada
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Lada
G (bez) Lady
D (k) Lade
A (vidím) Ladu
L (o) Lade
I (s) Ladou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) Lady
G (bez) Lád
D (k) Ladám
A (vidím) Lady
L (o) Ladách
I (s) Ladami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1180 Lada PO/PV šariš.
1773, 1786, 1808 Lada, 18631913 Láda, 1920– Lada

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko LADA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
ROŽŇAVA, okr. ROŽŇAVA – 3×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 3×;
BIELE VODY (obec MLYNKY), okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 2×;
DEDINKY, okr. ROŽŇAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

V obci LADA (okr. PREŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KONČÁROVÁ 28×; KONČÁR 25×; PANKUCHOVÁ 21×; PANKUCH 18×; MIHOK 17×; HUDÁKOVÁ 14×; SLÁVIKOVÁ 13×; SUČKOVÁ 13×; MIHOKOVÁ 13×; PAZDIČ 13×; PAZDIČOVÁ 12×; SUČKA 10×; MAJER 9×; MAJEROVÁ 9×; SLÁVIK 9×; ONDER 8×; KRUPA 8×; HUDÁK 8×; PARTILOVÁ 7×; SASARÁKOVÁ 7×; VERČIMÁKOVÁ 7×; BOTKOVÁ 7×; BIROŠ 7×; HAVIROVÁ 6×; KOSTÚR 6×; FERENC 6×; KAŇUCHOVÁ 5×; OREČNÝ 5×; MATUŠČÁK 5×; MARIŇÁK 5×; VERČIMÁK 5×; ONDEROVÁ 5×; FERENCOVÁ 5×; KOSTÚROVÁ 4×; HOLOĎÁK 4×; JANČÍKOVÁ 4×; BEKEČ 4×; PERŽEĽOVÁ 4×; KAŇUK 4×; PARTILA 4×; LEBEDA 4×; KAŇUCH 4×; ŠLEZINGER 4×; MAŤAŠOVÁ 4×; NOVOTNÝ 4×; DZURJA 4×; CHROMÝ 4×; BIROŠOVÁ 4×; ŠAJNA 4×; JANČÍK 4×; TALIAN 4×; HANDZOVÁ 4×; PÁLL 4×; PÍŽOVÁ 4×; VARGOVČÍK 4×; KONEČNÁ 3×; KOMORNÍK 3×; PETROV 3×; VALIČKOVÁ 3×; BOTKO 3×; ILIAŠOVÁ 3×; PERŽEĽ 3×; NAZAREJ 3×; KLIMOVÁ 3×; BEŇA 3×; TALIANOVÁ 3×; SUKOVSKÝ 3×; SASARÁK 3×; MARTONOVÁ 3×; LEŠŠO 3×; MUĽOVÁ 3×; ŠAJNOVÁ 3×; ŠALAMUNOVÁ 3×; JANKOV 3×; KARDOHELIOVÁ 3×; KATICA 3×; VALIČEK 3×; ČOPOVÁ 3×; NOVOTNÁ 3×; FAZEKÁŠOVÁ 3×; VARGOVČÍKOVÁ 3×; KNAPOVÁ 3×; MAŤAŠ 3×; PALENČÁR 3×; LEŠKO 3×; GAJDOŠOVÁ 3×; JANKOVOVÁ 3×; LIPJANEC 3×; HAMERSKÁ 3×; JERGA 3×; PETRIČ 3×; ŽILKA 3×; KRUPOVÁ 3×; MATUŠČÁKOVÁ 3×; GAJDOŠ 3×; MAJKRZÁK 2×; VARGA 2×; MAĎAROVÁ 2×; LEŠKOVÁ 2×; FENIČ 2×; LEŠŠOVÁ 2×; ŠTUPÁK 2×; ŠTEMPEĽ 2×; MATYSOVÁ 2×; VAVREK 2×; MAĎAR 2×; HOLINGA 2×; ŠPANIROVÁ 2×; ČOP 2×; PÍŽA 2×; OREČNÁ 2×; PAUCOVÁ 2×; KURUCOVÁ 2×; PONÍKOVÁ 2×; MIŠKOVÁ 2×; HRIC 2×; JANKOVÁ 2×; KARDOHELI 2×; JANUV 2×; GREGOR 2×; SUKOVSKÁ 2×; SIROTŇÁKOVÁ 2×; HANDZUŠ 2×; HANDZUŠOVÁ 2×; HAVIRA 2×; LIČÁKOVÁ 2×; KOČIŠ 2×; KONEČNÝ 2×, ...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu