Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

lačný príd.

1. nenajedený, hladný, op. sýty: 1. človek; na l. žalúdok pred jedením

2. dychtivý, túžiaci, žiadostivý: l-é oči, l. po poznaní, za poznaním, l. na peniaze

sýty l-ému neverí;

lačno, lačne prísl.: l. hltať, fajčiť; l. striehnuť;

lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lačný; lačno, lačne prísl.; lačnosť ‑i ž.

lačný -ná -né 2. st. -nejší príd.

lačný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ majúci pocit hladu, nenajedený; syn. hladný; op. sýty: lačné dieťa; Okolo hlavy mu poletovali lačné sýkorky a vrabce. [V. Šikula]; Som lačný, tetka, idem si dačo hľadať pod zub. [L. Ťažký]na lačný žalúdok pred jedením, nalačno
2. trochu expr. (i po čom; za čím; na čo) ▶ vyjadrujúci túžbu, túžiaci, žiadostivý, dychtivý, chtivý; svedčiaci o tom: l. po podrobnostiach; boli sme lační po úprimnosti, za zábavou; médiá lačné po senzáciách; pozerať (sa) lačnými očami; Mladá je ufňukaná, navoňaná, sebaistá a hlavne lačná na peniaze. [NČ 2008]
fraz. byť lačný ako vlk byť veľmi hladnýparem. sýty lačnému neverí ktodostatok, odmieta pochopiť, uznať potreby iných

dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravuprázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedenýnenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené detivyhladnutývyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlkexpr. hladošský: hladošské krkynedojedený: chlapec je stále nedojedenýnenásytnýpejor.: nenažranýnenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelmazried. vypostený

2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý


lačný 1. p. hladný 1 2. p. túžobný, žiadostivý


túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivýžiadostivýroztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľadzbožný: zbožné želanielačnýarch. žíznivýzried. pachtivý (Figuli)kniž. zastaráv. nyvý


žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobnýroztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľadzažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivýdychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaníhladnýlačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očamizastar. baživýzried. bažný: baživý chvályhorúcináruživývášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lačný príd.

1. hladný, nenajedený: l. človek, l. ako vlk veľmi; na l. žalúdok pred jedením; pred raňajkami

Sýty lačnému neverí (prísl.) o nepochopení, neporozumení potrieb druhého;

2. dychtivý, túžiaci: l. pohľad, l-é oči, l. po senzáciách, po novotách;

lačno /-e prísl.: l. hltať; pren. lačno striehne každý pohyb (Zúb.) dychtivo;

lačnosť, -ti ž. hlad;

pren. dychtivosť, baženie: bezuzdná l. po zemi, po majetku

lačný príd. novohr, gem, zsl, vsl hladný: Lačnej som bou̯ veľmi, lebo u_šťiri dňi som ňebou̯ jedou̯ (Turíčky LUČ); Bú som takí laśní, žebi som bú aj vlka zeu̯ (Klenovec RS); Chto be sa bou̯ okolo krmu ňebekeruvau̯, zostau̯ mu ňeopatrenej a statog lačnej (Čelovce MK); Došeu̯ do hosťinca, u̯ační biu̯ (Jablonové MAL); Na lační žaludeg ždi užívau̯ liek (Bánovce n. Bebr.); Už ňejiž, a taka śi bula lačna (M. Zalužice MCH)
L. lačne pčoli (Fintice PRE) - o včelstve, ktoré má nedostatok zásob
F. lačnej ako pes (Pondelok RS), laśní ako haring (Rim. Píla RS), laśní aňi vlk (Kociha RS), lačni jak farkaš (Brezina TRB), lačni, co bi źid i ohňivo (Dl. Lúka BAR) - veľmi hladný; lačni jag mlinarova kura (Studenec LVO) - žart. najedený; plnuo brucho učí sä hlucho a lačnuo je ňezbačnuo (Jasenová DK) - o schopnosti vystihnúť pravú mieru; laśnimu sa s chľebom sňíva (Rim. Píla RS), komu o čim a lačnomu fše ľem o chľebe śe śňije (Udavské HUM) - kto po čom túži, o tom sa mu sníva; lačni śe i pre_zuboch, bez liški naji (Kendice PRE), lačni džat śe psa ňeboji (Haniska PRE) - pre hladného niet prekážok, ako sa zasýtiť; priberá sa ako lačňí srať (Pukanec LVI), má sa k temu jag lační k sránú (Brestovany TRN) - nechce sa mu do toho; lační človek sítemu ňeverí (Návojovce TOP) - o tom, kto nechce pochopiť a uznať potreby iných; lačni na peňeźi (Geraltov SAB) - lakomý

lačný príd
1. hladný, nenasýtený: mulicu howádko, za tri dni hladem, smadem zmorené, na tretj den tak lačne pred chram božj priwedené (DuP 1716); znaky potrú se lačnimi slinamj (MT 17. st); gak lační psi (BR 1785)
L. na l-é srdce, na l. žalúdok, život, l-ým žalúdkom pred jedením, nalačno: kwet z klincůw můžess wzjti rano na lačne srdce (MT 17. st); daweg lichwe rano na lačny žiwot (RN 17.-18. st); tato swatost nema se poswacet od wericych, ktery by nebyli lačnym žaludkem nema se prigjmat (DuH 1726); wlasky orech na lačny žaludok zhrjz (PL 1787); hrebički rozetrene wsip do piwa a pi na lačne srdce (LR8 18. st); když žaludek welmi lačnj, y owsanj chleb ge smačny (Se 18. st)
2. dychtivý, túžiaci: swú dussy lačnú kogi (CC 1655); dusse trizliwa a lačna gest dusse mudra (COB 17. st); subst l. m kto je nenajedený, hladný: lačnym pokrm dodawaťi (CC 1655);
x. pren lameg chleb twug lacžnemu (CC 1655) buď dobrosrdečný
L. žadna nestačj lačnemu wjmluwa hrjchu (SiN 1678); na krywdu nezapomeňe y lačny y sity (GV 1755) všetci bez rozdielu
P. tpn super villis Lachnow (Lačnov 1331 VSO);
x. atpn Lacžny (BOBROVNÍK 1587); Tomass Laczny (JELŠAVA 1603);
x. tpn w Lačney (P. ĽUPČA 1596); -o, -e prísl k 1: voraciter: wélmy lačne (KS 1763); ieiune: lačno (PD 18. st); na lačno prísl výraz na prázdny žalúdok: kdis wodu pigeš na lačno (PR 18. st); -osť ž hlad: dopustj P. Buh na teba hlad a lačnost (KB 1757); nemohuce swé lačnosti gináč vkrotiti (KO 1782)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko LAČNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 198×, celkový počet lokalít: 64, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TEPLIČKA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 24×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 18×;
ČEMERNÉ (obec VRANOV NAD TOPĽOU), okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 13×;
SPIŠSKÝ ŠTVRTOK, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 7×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 6×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
DIELY (obec NITRA), okr. NITRA – 5×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
HRANOVNICA, okr. POPRAD – 4×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu