lačný príd.
1. nenajedený, hladný, op. sýty: 1. človek; na l. žalúdok pred jedením
2. dychtivý, túžiaci, žiadostivý: l-é oči, l. po poznaní, za poznaním, l. na peniaze
● sýty l-ému neverí;
lačno, lačne prísl.: l. hltať, fajčiť; l. striehnuť;
lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom
lačný -ná -né 2. st. -nejší príd.
lačný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ majúci pocit hladu, nenajedený; syn. hladný; op. sýty: lačné dieťa; Okolo hlavy mu poletovali lačné sýkorky a vrabce. [V. Šikula]; Som lačný, tetka, idem si dačo hľadať pod zub. [L. Ťažký] □ na lačný žalúdok pred jedením, nalačno 2. trochu expr. (i po čom; za čím; na čo) ▶ vyjadrujúci túžbu, túžiaci, žiadostivý, dychtivý, chtivý; svedčiaci o tom: l. po podrobnostiach; boli sme lační po úprimnosti, za zábavou; médiá lačné po senzáciách; pozerať (sa) lačnými očami; Mladá je ufňukaná, navoňaná, sebaistá a hlavne lačná na peniaze. [NČ 2008] ◘ fraz. byť lačný ako vlk byť veľmi hladný ◘ parem. sýty lačnému neverí kto má dostatok, odmieta pochopiť, uznať potreby iných
dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivý • žiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľad • túžiaci • bažiaci • baživý • bažný • hladný • lačný • smädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstve • túžobný: túžobné očakávanie • nedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosť • expr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtená • zried. pachtivý
hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravu • prázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedený • nenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené deti • vyhladnutý • vyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlk • expr. hladošský: hladošské krky • nedojedený: chlapec je stále nedojedený • nenásytný • pejor.: nenažraný • nenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelma • zried. vypostený
2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý
lačný 1. p. hladný 1 2. p. túžobný, žiadostivý
túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivý • žiadostivý • roztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľad • zbožný: zbožné želanie • lačný • arch. žíznivý • zried. pachtivý (Figuli) • kniž. zastaráv. nyvý
žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec
1. hladný, nenajedený: l. človek, l. ako vlk veľmi; na l. žalúdok pred jedením; pred raňajkami
● Sýty lačnému neverí (prísl.) o nepochopení, neporozumení potrieb druhého;
2. dychtivý, túžiaci: l. pohľad, l-é oči, l. po senzáciách, po novotách;
lačno /-e prísl.: l. hltať; pren. lačno striehne každý pohyb (Zúb.) dychtivo;
lačnosť, -ti ž. hlad;
pren. dychtivosť, baženie: bezuzdná l. po zemi, po majetku
lačný príd. novohr, gem, zsl, vsl hladný: Lačnej som bou̯ veľmi, lebo u_šťiri dňi som ňebou̯ jedou̯ (Turíčky LUČ); Bú som takí laśní, žebi som bú aj vlka zeu̯ (Klenovec RS); Chto be sa bou̯ okolo krmu ňebekeruvau̯, zostau̯ mu ňeopatrenej a statog lačnej (Čelovce MK); Došeu̯ do hosťinca, u̯ační biu̯ (Jablonové MAL); Na lační žaludeg ždi užívau̯ liek (Bánovce n. Bebr.); Už ňejiž, a taka śi bula lačna (M. Zalužice MCH) L. lačne pčoli (Fintice PRE) - o včelstve, ktoré má nedostatok zásob F. lačnej ako pes (Pondelok RS), laśní ako haring (Rim. Píla RS), laśní aňi vlk (Kociha RS), lačni jak farkaš (Brezina TRB), lačni, co bi źid i ohňivo (Dl. Lúka BAR) - veľmi hladný; lačni jag mlinarova kura (Studenec LVO) - žart. najedený; plnuo brucho učí sä hlucho a lačnuo je ňezbačnuo (Jasenová DK) - o schopnosti vystihnúť pravú mieru; laśnimu sa s chľebom sňíva (Rim. Píla RS), komu o čim a lačnomu fše ľem o chľebe śe śňije (Udavské HUM) - kto po čom túži, o tom sa mu sníva; lačni śe i pre_zuboch, bez liški naji (Kendice PRE), lačni džat śe psa ňeboji (Haniska PRE) - pre hladného niet prekážok, ako sa zasýtiť; priberá sa ako lačňí srať (Pukanec LVI), má sa k temu jag lační k sránú (Brestovany TRN) - nechce sa mu do toho; lační človek sítemu ňeverí (Návojovce TOP) - o tom, kto nechce pochopiť a uznať potreby iných; lačni na peňeźi (Geraltov SAB) - lakomý
lačný príd 1. hladný, nenasýtený: mulicu howádko, za tri dni hladem, smadem zmorené, na tretj den tak lačne pred chram božj priwedené (DuP 1716); znaky potrú se lačnimi slinamj (MT 17. st); gak lační psi (BR 1785) L. na l-é srdce, na l. žalúdok, život, l-ým žalúdkom pred jedením, nalačno: kwet z klincůw můžess wzjti rano na lačne srdce (MT 17. st); daweg lichwe rano na lačny žiwot (RN 17.-18. st); tato swatost nema se poswacet od wericych, ktery by nebyli lačnym žaludkem nema se prigjmat (DuH 1726); wlasky orech na lačny žaludok zhrjz (PL 1787); hrebički rozetrene wsip do piwa a pi na lačne srdce (LR8 18. st); když žaludek welmi lačnj, y owsanj chleb ge smačny (Se 18. st) 2. dychtivý, túžiaci: swú dussy lačnú kogi (CC 1655); dusse trizliwa a lačna gest dusse mudra (COB 17. st); subst l. m kto je nenajedený, hladný: lačnym pokrm dodawaťi (CC 1655); x. pren lameg chleb twug lacžnemu (CC 1655) buď dobrosrdečný L. žadna nestačj lačnemu wjmluwa hrjchu (SiN 1678); na krywdu nezapomeňe y lačny y sity (GV 1755) všetci bez rozdielu P. tpn super villis Lachnow (Lačnov 1331 VSO); x. atpn Lacžny (BOBROVNÍK 1587); Tomass Laczny (JELŠAVA 1603); x. tpn w Lačney (P. ĽUPČA 1596); -o, -e prísl k 1: voraciter: wélmy lačne (KS 1763); ieiune: lačno (PD 18. st); na lačno prísl výraz na prázdny žalúdok: kdis wodu pigeš na lačno (PR 18. st); -osť ž hlad: dopustj P. Buh na teba hlad a lačnost (KB 1757); nemohuce swé lačnosti gináč vkrotiti (KO 1782)