légia -ie ž.
1. v starovekom Ríme voj. teleso: rímske l-ie;
pren. l-ie pomocníkov množstvo
2. dobrovoľnícky voj. zbor: česko-slovenské l-ie v 1. svet. vojne; cudzinecká l.
3. čestná l. vys. vyznamenanie v niekt. krajinách
légia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
légia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. hist., voj. ▶ najväčšia a hlavná bojová jednotka rímskej armády, ktorú tvorilo niekoľko kohort: rímske légie; l. cisára Marca Aurelia; veliť légiám; poraziť légie; privolať na pomoc légie z Východu; Rím, zákonodarca a vládca sveta, sídlo nepremožiteľných légií. [Anton Hlinka] 2. voj. ▶ dobrovoľná vojenská jednotka: veliteľ, príslušník légie; v roku 1916 vstúpil do československých légií v Rusku □ hist. Biela légia protikomunistické ilegálne hnutie pôsobiace na Slovensku v r. 1948 – 1955; légia Kondor nacistická vojenská jednotka vyslaná Hitlerom do Španielska počas španielskej občianskej vojny □ Cudzinecká légia francúzska špeciálna jednotka tvorená zahraničnými dobrovoľníkmi, súčasť francúzskej armády, v súčasnosti nasadzovaná v rámci mierových humanitných operácií vojenských síl OSN 3. expr. ▶ veľký počet niečoho, množstvo ľudí, dav: l. básnikov; Mačiek sa vrátila celá légia, lebo sa niekde nakotili a späťnásobili. [Š. Žáry]; Federálne a miestne vlády zamestnávajú celé légie inšpektorov, ktorí udeľujú vysoké pokuty. [HN 2003]
légia -ie ž. ‹l›
1. hist. (v starom Ríme) základná vojenská jednotka: rímske l-ie
2. dobrovoľnícky vojenský útvar: l-ie Garibaldiho; česko-slovenské l-ie (rus., franc., tal.) dobrovoľnícke vojenské jednotky čs. zahraničného odboja v prvej svetovej vojne; cudzinecká l. franc. vojenský útvar doplňovaný z cudzích dobrovoľníkov, používaný v kolóniách
3. Čestná l. franc. rad udeľovaný za vojenské i civilné zásluhy
zbor 1. organizovaná skupina ľudí: učiteľský zbor, hasičský zbor • konzílium (poradný zbor): lekárske konzílium • kolégium (zbor odborníkov, poradcov): kolégium ministra • rada (poradný orgán inštitúcie, organizácie): redakčná rada časopisu • grémium: grémium technikov • légia (dobrovoľný vojenský zbor): cudzinecká légia
2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením: mužský spevácky zbor • súbor: tanečný súbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • zastar. korpus: spevácky korpus
légia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. hist. starorímska vojenská jednotka;
2. dobrovoľnícky vojenský sbor: československé l-ie v prvej svetovej vojne; cudzinecké l-ie;
pren. expr. zástup, množstvo: Vydržujú légiu smetiarov na zametanie ulíc. (Kuk.)
légia ž. (légija, ľégija) strsl, jtrenč voj. vojenský útvar: Tajšól do predné légii (Kameňany REV); Ke_com sa vrácil z Ruska z légijú, tak prišli zme do Komárna z Triéstu (Trenč. Bohuslavice TRČ); ľégija (Hor. Lehota DK); legija (V. Bielice TOP)
légia ž lat voj vojenský útvar: Muhamed do Uher se nawratil, wogsko swé k lepssjmu pořádku přiwesti vmjnil, vstanowil legii od černých pancýřů, černau rečenau (StN 1786)